Hádzanárky michalovskej Iuventy majú za sebou jesennú časť ligových bojov ako aj dve európske vystúpenia v Pohári EHF. Kým v papierovo ťažšej súťaži sa tešia z postupu do osemfinále, kde ich čaká atraktívny Bayer Leverkusen, vo WHIL im patrí druhá priečka za vedúcim obhajcom prvenstva Baníkom Most. Tri stratené body putovali na konto slovenských celkov Dusla Šaľa a Partizánskeho, kde Iuventa prehrala, respektíve remizovala. O tom i všeličom inom sme sa v jesennom resumé pozhovárali s trénerom ženského družstva Iuventy Michalovce Jánom Packom.
Pán tréner, máte za sebou jesennú časť, v ktorej ste odohrali trinásť zápasov s bilanciou desať výhier, jedna remíza a dve prehry. Aké u vás prevládajú z jesene pocity?
„V tejto pol sezóne som videl plusy aj mínusy. Keby sme vyhrali v Partizánskom, tak by som bol aj spokojný. Jasne sa ukázalo, že nám chýbajú minulosezónne góly z pravej strany a tieto momentálne nevieme nahradiť. Jednoducho posily Jelena Markovičová a Tanja Kiridžičová zatiaľ nenapĺňajú to, čo od nich očakávame. V jari sa bude spomenutá dvojica musieť zlepšiť.“
Môžete charakterizovať tie plusy a mínusy, o ktorých ste hovorili v predchádzajúcej odpovedi?
„K obrovskému mínusu by som zaradil zranenie Lucky Tobiašovej, ktorá mala byť našou líderkou. Tá mala túto 
jeseň obrovskú smolu a ja dúfam, že si ju vyčerpala na veľmi dlhú dobu. Na našich zápasoch bolo jasne vidno, že nám chýba líder. A ja som na túto funkciu počítal práve s ňou. Bohužiaľ, kvôli zdravotným problémom vynechala prakticky celú jeseň. Jednoducho, potrebujeme hráčku, čo urobí poriadok v hre a to Kiridžičová doteraz nedokázala.“
Poďme teda k tým pozitívam...
„Ako najväčšie vidím to, že sme postúpili do osemfinále Pohára EHF. Takisto ma teší, že sme nestratili body s českými tímami, paradoxne, sme ich nezískali so slovenskými družstvami, čo sa Iuvente nepodarilo asi štyri roky. Navyše nám nevyšli ani letné nákupy. Brankárka Viktória Petrócziová, ktorá už u nás nie je, ale ani spomenuté Jelena Markovičová a Tanja Kiridžičová neboli tými oporami, ako sme čakali. Navyše prišli problémy s Gubikovou, zranenie Tobiašovej či dlhá pauza Geričovej. To všetko zavážilo nad tým, že tá jeseň nebola najideálnejšia. Dúfam, že v jari sa tie hráčky spamätajú a začnú hrať to, čo od nich očakávame. Ten tlak je dosť veľký. Po analýze jesene chcem ešte zväčšiť tréningový objem a budeme tak trénovať ešte viac. Určite to pomôže hlavne mladým hráčkam, ktoré ešte nie sú hotovými a takáto tréningová dávka im dá veľa.“
Považujete za prínos, že mladé hráčky dostávajú čoraz viac priestoru?
„Určite. Pozrite sa, štyri odchovankyne michalovskej hádzanej Szöllösiová, Gubiková, Horňáková a Rebičová nastupovali pravidelne v základnej zostave a sú hráčkami z domácej liahne. My by sme ale potrebovali takéto tri-štyri hádzanárky z dorastu vytiahnuť každý rok. My sem nedokážeme získať špičkové hráčky. Tu prídu iba tie,
ktoré európske veľkokluby nechcú. Tu sa naskytá otázka, či kupovať takéto hráčky, alebo si to budeme musieť vypracovať sami a orientovať sa na výchovu svojich odchovankýň. Alebo je tu ešte jedna možnosť a môžeme sa orientovať na domáci trh. Pozrime sa na Partizánske, ktoré proti nám ťahali Michnová s Kertészovou, a my sme s nimi mali obrovské problémy.“
Hlavne v závere jesene vás gólovo ťahala spojka Marianna Rebičová. Dalo by sa povedať, že to bola jej jeseň?
„Mery je momentálne najlepšou spojkou na Slovensku. Mali sme šťastie, že máme ju, keďže nás potiahla svojimi gólmi najmä v zápasoch, v ktorých o niečo išlo, čiže proti Mostu či Zagorju. Bola skokanom jesene. Na druhej strane útlm nastal napríklad pri skokanovi jari Dominike Horňákovej, ktorá nepodávala také výkony, ako minulú jar. Ona sa dostala minulú sezónu po zranení Pati Wollingerovej rýchlo hore a teraz prišlo podľa mňa z jej strany uspokojenie. Keď chce rásť ako hráčka, musí na sebe ďalej tvrdo pracovať a neuspokojovať sa. Ide však o veľmi mladú hráčku, ktorá má všetko pred sebou. Dievčatá sa musia naučiť zvládať aj posledné sekundy, ktoré sme nezvládli napríklad v Partizánskom, alebo doma so Zagorím. Skúsenejšiemu družstvu by sa takéto straty neprihodili. Napríklad v tom Partizánskom. Jasne som zdôrazňoval, ako brániť a čo robiť aj za cenu trebárs červenej karty. My sme to však nezvládli takticky, keďže som hovoril, že domáce nesmú vystreliť. Stalo sa a my sme v poslednej sekunde s klaksónom inkasovali. Všetko to pripisujem tomu, že máme mladé družstvo, v ktorom chýba skúsenosť. Dievčatá jednoducho potrebujú dozrieť mentálne aj herne. Nakoniec aj Jelena Markovičová je ešte veľmi mladou hráčkou a my už od nej chceme top výkony. Má perspektívu, je to žiadaný artikel, keďže hrá ľavou rukou, no musí jednoducho dozrieť. Navyše pri nej nastal aj problém aklimatizácie, ktorý trvá dlhšie.“
Od koho ste očakávali viac?
„Poviem otvorene, sklamaný som z našich legionárok, ktoré musia byť o triedu lepšie, ako domáce hráčky. Keď zahraničné hráčky nie sú lepšie, ako domáce, na čo sú nám? Má to logiku? Keď má takáto hráčka sedieť na 
lavičke, tak tu nemá čo robiť. Viac som čakal od Tanji Kiridžičovej, ktorá ako tvorkyňa zatiaľ vôbec nenapĺňa to, čo od nej očakávame. Jelena Markovičová je ten istý prípad, keďže zatiaľ vôbec nenahradila Juliu Snopovú. Brankárka Petrocziová takisto nesplnila očakávania a museli sme sa s ňou rozlúčiť.“
Rátali ste s tým, že niekto môže vyskočiť aj z lavičky?
„Áno. Napríklad sme počítali, že sa do svojej stálej formy dostane Paťa Wollingerová. Bohužiaľ, trvá jej to dlhšie, ako sme čakali. Dúfajme ale, že sa postupne do toho dostane a v jari bude pre nás ešte platnejšou hráčkou. Určite má nato, aby podávala špičkové výkony, no dosť ju obmedzovalo to operované koleno. Máme tu aj mladé hráčky, ako trebárs Mária Olšovská. Tá ešte nedozrela herne ani mentálne, aby nahradila kritizované hráčky, no určite sa bude zlepšovať. Verím tomu, že raz by sa tak mohlo stať.“
Trpela hra aj neúčasťou zranených Laury Geričovej a Lucie Tobiašovej?
„Jednoznačne! Geričová by mala byť pilierom obrany a Tobiašová je zase našou najskúsenejšou hráčkou. Pozriete sa, keď sme po skončení minulej sezóny skladali družstvo, nečakalo sa, že Tobiašová vypadne na celú jeseň. Čakalo sa navyše aj to, že Markovičová nahradí Snopovú, čo sa doposiaľ nestalo. Vypadla nám kapitánka Tobiašová, navyše sa po zranení dlhšie dostáva do formy Wollingerová. Aj napriek tomu patríme medzi špičku interligy a postúpili sme do osemfinále Pohára EHF. Tie problémy sú, my si ich aj priznávame.“
Ste spokojnejší s európskou alebo ligovou jeseňou?
„Prehrali sme o gól v Šali, kde sme držali prakticky celý zápas vo svojich rukách. Takisto sme stratili bod s Partizánskym, kde sme takisto držali zápas v rukách. Stačilo mať tieto tri body a sme bez straty prví. Zdolali sme Most, čo sa možno v tejto sezóne v lige nepodarí už nikomu. Sú teda veci, s ktorými som spokojný
a s ktorými nie. Jednoducho sa to družstvo nebuduje tak ľahko, ako to bolo minulú sezónu.“
Ktorý zápas bol z vášho pohľadu najvydarenejší a ktorý najmenej?
„Podľa mňa bol najvydarenejší zápas náš domáci duel so Zagorím, teda hlavne ten druhý polčas. Dobré stretnutie sme odohrali aj s Mostom. Tieto zápasy asi boli z našej strany naj. Čo nám chýba, je jednoznačne srdiečko. Mám pocit, že tie tímy hrajúce proti nám ho používajú viac ako my. Napríklad také Partizánske. Nebolo v ničom lepšie, jeho hráčky však do toho dali srdce, čo som u nás nevidel. Nám niekedy chýba práve to. Väčšia zaangažovanosť, srdiečko, väčšia túžba pobiť sa o michalovské farby. Niekedy sa mi zdá, že sa dievčatá správajú ako chladné profesionálky.“
Ktorý bol ten najmenej vydarený zápas?
„Ťažko povedať. Asi tie, kde sme stratili body, čiže v Šali a Partizánskom. Čo som si všimol, bolo to, že proti nám sa každý vyhecuje a podá nie stopercentný, ale niekedy až stodvadsaťpercentný výkon. Iuventa je slovenský majster a každý ju chce zdolať. Niekedy na to treba reagovať tou zvýšenou bojovnosťou, čo som teraz nevidel.“
Jesenná ligová časť skončila. Aký máte ďalší program v závere kalendárneho roka?
„Čakajú nás zápasy Slovenského pohára. Už v sobotu absolvujeme štvrťfinálový duel na pôde UDHK Nitra a keď potvrdíme očakávaný postup, tak potom aj finálový turnaj, ktorý sa uskutoční v Šali. Naším cieľom je jednoznačne obhajoba tohto pohára. Medzitým sa doma dvakrát stretneme v príprave s poľským Nowym Saczom, konkrétne 13. a 14. decembra.“
Peter Brendza (foto: Štefan Madaras)
