Rok 2014 je pre mesto Michalovce významný tým, že si v ňom pripomenie hneď niekoľko dôležitých výročí. V tomto roku si pripomenieme 770. výročie prvej písomnej zmienky o meste, 700. výročie prvej písomnej zmienky o michalovskom Rímskokatolíckom kostole Narodenia Panny Márie, 70 rokov od času, keď sa Michalovce mohli opäť pýšiť štatútom mesta aj 70. výročie oslobodenia mesta.
Mesto pripravuje pre svojich obyvateľov aj návštevníkov počas roka viacero zaujímavých akcií venovaných práve týmto jubileám. Prvým z nich bude vztýčenie novotvaru neoficiálnej vlajky mesta s historickým erbom pánov z Michaloviec z roku 1418. Slávnostný akt sa vykoná za účasti pozvaných hostí a stane sa tak oficiálnym otvorením roka 770. výročia prvej písomnej zmienky o meste. Podujatie sa uskutoční pred budovou mestského úradu na Námestí osloboditeľov zajtra, teda v piatok 7. februára o 10. hodine. Už od rána bude po meste bubeník zvolávať všetkých obyvateľov k účasti na tomto zaujímavom akte. Vztýčeniu vlajky bude predchádzať jej požehnanie predstaviteľmi jednotlivých cirkví etablovaných na území mesta. Vlajku, ktorá sa bude používať len v roku 2014 a má byť akýmsi symbolom tohto roku navrhol Dr. Martin Molnár, historik Zemplínskeho múzea po konzultáciách s ďalšími odborníkmi. Ide o historizujúci novotvar. Na oficiálnej vlajke mesta Michalovce je doplnený erb z roku 1418 z dôvodu, že práve z tohto erbu vznikol v neskoršom období erb mesta. Nikdy v minulosti takúto vlajku mesto Michalovce nepoužívalo, preto ju môžeme nazvať novotvarom vlajky mesta. Celým podujatím bude prítomných sprevádzať „Duch mesta“, ktorý divákom pripomenie aj iné zaujímavé podrobnosti z histórie Michaloviec.
Program bude pokračovať v Zemplínskom múzeu, na budove ktorého odhalíme tabuľu stredovekého rytiera Alberta z Michaloviec. Albert z Michaloviec je nielen v stredoveku jednou z najvýznamnejších osobností Michaloviec, ale aj celého Zemplína. Do histórie sa zapísal ako najvyšší predstaviteľ johanitského rádu v Uhorsku, dalmátsko-chorvátsky bán a protihusitský bojovník. Slávu získal najmä na bojovom poli, a preto si oprávnene zaslúži pomenovanie michalovský či zemplínsky prvý rytier. Albert z Michaloviec sa narodil koncom 14. storočia – presný rok nepoznáme. Ako mnoho iných šľachticov, aj Albert sa venoval predovšetkým vojenskej službe. Zúčastnil sa napríklad ťažení proti Bosniakom v rokoch 1405 – 1410. V roku 1417 mu v Kostnici panovník Žigmund Luxemburský udelil hodnosť priora Vrany, čím sa stal najvyšším predstaviteľom johanitského rádu v Uhorsku. O rok neskôr (1418) mu v Kostnici panovník Žigmund Luxemburský dal za verné služby vystaviť listinu, „polepšujúcu" jeho erb (ten v nasledujúcich storočiach preslávili i ďalší príslušníci rodu pánov z Michaloviec). Albert sa následne zúčastnil vojny proti husitom, zapojil sa tiež do ďalších ťažení. Za zásluhy mu bolo udelené právo zastávať úrad dalmátsko-chorvátskeho bána (uvedené územia totiž v danej dobe patrili k Uhorsku). Navyše, v roku 1428 získal Albert od panovníka rozsiahle majetky na Dolnej zemi, v Nadlaku. Ku koncu svojho života (zomrel niekedy pred 3. februárom 1434) tak mal vo vlastníctve niekoľko desiatok dedín so stovkami poddaných.
Žiadny iný predstaviteľ rodu pánov z Michaloviec nedosiahol v stredoveku také významné postavenie ako prior a bán Albert. Slávu si získal hlavne na bojiskách, dobre zastával i zverené úrady – svedčí o tom priazeň panovníka Žigmunda Luxemburského, ktorou ho zahŕňal po väčšinu života. Dnes by sme mohli povedať, že v stredoveku zviditeľnil Michalovce tak, ako nikto iný...
