Aj keď to spočiatku na úspešnú sezónu nevyzeralo, hokejisti HK Dukla Michalovce vo vyraďovacej časti predčili všetky očakávania a po roku sa znova dostali do finále prvej ligy. Opäť v ňom nestačili na družstvo HC 46 Bardejov, ktorému však tentoraz podľahli po vyrovnanej sérii 1:4 a iba kúsok šťastia im chýbalo k lepším výsledkom. O úspešnej sezóne, ale aj o plánoch do tej nastavajúcej sme sa porozprávali s prezidentom HK Dukla Michalovce Alexandrom Černegom.
Pán prezident, ako hodnotíte nedávno skončenú sezónu?
„Hodnotím ju ako úspešnú. V podstate hráči splnili nami stanovené ciele, aj keď po základnej časti a piatom mieste v nej zavládlo určité sklamanie. Chceli sme totiž skončiť do štvrtého miesta a myslím si, že družstvo na to naozaj malo. Žiaľ, poutekali nám nejaké body a Detva si štvrtú priečku už postrážila. V zápasoch play-off sa však družstvo skonsolidovalo a podávalo úplne iné výkony. Malo to samozrejme aj súvis s tým, že sme sa výborne posilnili o hráčov v rámci striedavého štartu. Práve v týchto zápasoch sa ukázal charakter mužstva, ako aj to, že sme išli za tým istým cieľom. Ten sme aj splnili a z toho pramení moja spokojnosť.“
Ako ste videli zápasy vyraďovacej časti?
„Do nej sme vstupovali z pozície, keď sme museli uhrať niečo aj v zápasoch vonku. Vo štvrťfinále, ako aj v semifinále, sme nastúpili proti Detve respektíve Trnave a hráči museli v týchto stretnutiach siahnuť až na dno svojich síl. V rozhodujúcich piatych zápasoch na súperovom ľade sa ukázala naša skúsenosť a hlavne ten duel v Trnave nám náramne vyšiel. Pred finále som bol presvedčený, že Bardejov zdoláme. A naozaj nám k tomu nechýbalo veľa. Už prvý zápas ukázal, že sa stretli dve vyrovnané družstvá a rozhodovalo iba šťastie. To si sadlo na víťaza základnej časti a nechcelo od neho odísť ani v následných finálových stretnutiach. Tak, ako oni vyhrávali po štyroch dueloch 3:1, sme rovnakým výsledkom mohli viesť aj my. Chýbalo nám naozaj iba šťastie. V tom piatom zápase si to už oni postrážili a podľa mňa mali síce dosť šťastia, no za účinkovanie v celej súťaži si Bardejovčania prvoligový titul zaslúžili.“
Základná časť však nebola zo strany Dukly najlepšia. Ako hovoríte aj vy, s piatym miestom nebol spokojný asi nikto. Vedenie klubu viackrát prostredníctvom médií vyjadrovalo nespokojnosť s účinkovaním družstva. Dali ste to pocítiť aj šatni?
„Žiadne tlaky počas sezóny na hráčov neboli. Na začiatku súťaže sme si povedali, že chceme skončiť do štvrtého miesta, čo hráči síce plnili, no od spokojnosti bolo veľmi ďaleko. V hráčskej šatni som bol počas celej sezóny vyjadriť nespokojnosť iba dvakrát. Raz to bolo po prvej tretine zápasu s Detvou (7:8), kde sme prehrávali 1:5 a výrazne sa tak hazardovalo s priazňou diváka. Vtedy padli v šatni aj tvrdšie slová. Podľa mňa však hráčska kabína nemôže na vedenie klubu povedať ani jedno krivé slovo. Aj napriek tomu, že ten cieľ nebol splnený a výsledky či výkony absolútne nezodpovedali tomu, čo sme si predsavzali, až na malé výnimky to hráči vo svojich peňaženkách nepocítili. Všetky peniaze dostali tak, ako sa v zmluvách dohodlo.“
Alexander Černega verí, že družstvo v budúcej sezóne zaútočí na postup do Extraligy
Družstvo sa nevedelo nakopnúť ani po výmene trénerov, keď Mariána Horvátha nahradil Ladislav Spišiak a stalo sa tak, až keď na trénerskú stoličku prišiel Peter Tirpák. Nebolo pre vás sklamaním účinkovanie týchto lodivodov?
„Určite boli sklamaním! Od obidvoch som očakával viac, žiaľ toto prostredie im asi nevyhovovalo. Oveľa viac som čakal hlavne od Mariána Horvátha, hlavne od letnej prípravy, kde sa malo družstvo naštartovať. Kto to videl, musí uznať, že sa tak nestalo. Družstvo podávalo kolísavé výkony a hoci prišli aj víťazstvá, viac rezonovali tie nevyrovnané výkony. Niektoré výsledky boli naozaj nepochopiteľné a niečo sme urobiť museli. Pán Horváth však zlý tréner určite nie je. Hneď po odchode z Michaloviec ho totiž angažoval Liptovský Mikuláš a družstvo pod jeho vedením výrazne ožilo, a z posledného miesto sa posunulo až do play-off. Jednoducho mu asi nesadlo prostredie v Michalovciach a takisto to mohlo byť aj tým, že sme vtedy mali veľa skúsených hráčov, ktorých pravdepodobne tréner neukočíroval. Následne prišiel Ladislav Spišiak, no ani on družstvo nedokázal nakopnúť. Spoliehali sme sa, že takýto skúsený tréner prinesie do šatne viac autority, bohužiaľ, nestalo sa tak. Aj pri ňom bolo nevyhnutné, aby v Dukle skončil, keďže družstvo pod jeho vedením kráčalo od desiatich k piatim. Rozhodli sme sa dať priestor Petrovi Tirpákovi a pod jeho vedením naše výkony gradovali.“
Po odvolaní Mariána Horvátha po štrnástom kole bol dočasne poverený práve Peter Tirpák. Ten v troch zápasoch zaznamenal plný počet deväť bodov, no aj tak prišlo k angažovaniu Ladislava Spišiaka. Nezaoberali ste sa vo vedení myšlienkou, že úspešný Tirpák by dotiahol sezónu?
„Do konca sezóny bolo ešte veľmi dlho. Aj keď sme mali tú myšlienku v hlave, nakoniec sme sa rozhodli pre angažovanie skúseného trénera Ladislava Spišiaka.“
Aká je situácia v klube teraz?
„Momentálne ukončujeme ročník 2013/2014 aby bol v poriadku hlavne z finančného hľadiska, aby bolo vedeniu mesta, ako aj sponzorom jasné, ako sa v tomto ročníku hospodárilo. Určite však myslíme aj na ďalšiu sezónu. Vyzerá to tak, že celá správna rada zostane pokope. Tie dve strieborné medaily sú určite cenné, no v tej nasledujúcej sezóne by sme chceli aj čerešničku na torte, ktorou by bolo víťazstvo v prvej lige. Bolo by to pre nás zadosťučinením, pretože tá situácia pri našom nástupe pred dvoma rokmi nebola dobrá. Už sa k tomu nechcem príliš vracať, no predchádzajúci prezident nám tu nechal klub vo veľmi zlom stave, čo vie iba naozaj málokto. Ani ja, ani celá správna rada si nemôžeme pripustiť, aby sa niečo také opakovalo aby tí, čo po nás preberú klub museli riešiť podobnú situáciu ako my. Je to pre mňa osobne nepredstaviteľné.“
Pri vašom nástupe do funkcie prezidenta HK Dukla ste vyhlasovali, že ste prišli iba na jeden rok. V minulom roku ste to predĺžili opäť na rok. Ako to vyzerá teraz?
„Tak, že ostanem ďalší rok (smiech...). Ale nie, vážne. Treba si povedať pravdu. Takéto pôsobenie v klube je veľmi ťažké a nie každý to zvládne. Keby som náhodou cítil, že tomu klubu už nie som prospešný, okamžite odídem. Vzhľadom k tomu, že spolupráca so správnou radou, vedením mesta, sponzormi, médiami a celou hokejovou verejnosťou funguje na vynikajúcej úrovni a mne osobne sa s nimi veľmi dobre spolupracuje, cítim že som ešte potrebný a v klube ostávam aj ďalej.“
Je to možno aj preto, že dve strieborné medaily vo vás vyvolávajú obrovské zadosťučinenie?
„Určite! Teší ma aj fakt, že divák v play-off žil s mužstvom a nezanevrel naň ani po nevydarených zápasoch. Hoci sme aj počas play-off doma prehrali, divák ocenil naše výkony a keď som videl tú radosť v hľadisku, určite to bolo pre mňa možno ešte väčšie zadosťučinenie. To mi jasne ukázalo, že hokej sa oplatí robiť.“
Nadviažeme na jednu z vašich predošlých odpovedí. Zdá sa, že s jedlom rastie chuť a tie dve druhé miesta by ste chceli vymeniť...
„Už som to aj naznačil. Po dvoch strieborných medailách by bolo krásne zopakovať obrovský úspech zo sezóny 1985/1986 a vyhrať prvú ligu. Po toľkých rokoch by to bolo pre Michalovce potešiteľné.“
Vrátime sa ešte k záveru základnej časti. Vy ste počas minulej sezóny viackrát kritizovali striedavé štarty, ktoré vtedy Bardejovu výrazne pomohli k zisku ligového titulu. Touto cestou ste sa však v tejto sezóne ubrali aj vy a káder ste posilnili hráčmi so štatútom striedavého štartu. Prišli ste im teda na chuť alebo to bola taká z núdze cnosť, keďže sa podobnou cestou ubrali aj vaši súperi?
„Ja osobne som proti týmto štartom. Podľa mňa to vôbec nie je domyslené. Je totiž veľmi zlé, keď mužstvo hrá celú základnú časť v rovnakej zostave a prídu zápasy play-off, a nastanú zmeny v rámci striedavého štartu. Ľahko tak môže nastať situácia ako minulý rok, keď za Bardejov hrali celú vyraďovačku hráči Martina a tí potom hrali proti nim baráž. Určite to nie je v poriadku. Je to podľa mňa chorý jav, ktorý treba v najbližšom čase odstrániť. Aj napriek tomu musím povedať, že striedavé štarty sme v tejto sezóne využili a výrazne nám pomohli. Touto cestou sme sa ubrali hlavne preto, že tak urobili aj naši súperi a nechceli sme spraviť takú chybu, akú sme spravili minulú sezónu. Čo je dovolené, nie je zakázané a keby sme to neurobili, naše šance na úspech v play-off by výrazne spadli. Minulý rok nám bolo zo strany Bardejovčanov povedané, že je to dovolené, len my to nevieme robiť. Teraz sme ukázali, že aj my to robiť vieme. Podľa mňa to však nie je správne a niečo by sa malo v tomto smere zmeniť. Chcem sa pozastaviť ešte pri jednom. V poriadku nie je ani to, že existuje ešte možnosť, že posledný extraligový tím hrá baráž s víťazom prvej ligy a môže si tak udržať extraligovú kožu. Podľa mňa by to malo byť tak, že víťaz prvej ligy automaticky postupuje do Extraligy a posledné družstvo z najvyššej súťaže zostúpi nižšie.“
Sezóna sa síce skončila iba teraz, no určite už myslíte na tú ďalšiu. Môžete konkretizovať aspoň to, koľko hráčov zo súčasného kádra by ste chceli udržať?
„Určite, že nato myslíme. Počas tejto sezóny sa utvorila v mužstve kostra, ktorú by sme radi udržali. Na lane máme aj iných hráčov, ktorí by naše družstvo oživili, no ich mená ešte prezrádzať rozhodne nebudem a neučiním tak ani pri tých, ktorých si chceme udržať.“
Peter Brendza
