V našich článkoch sme sa rozhodli obzrieť za históriou michalovského hokeja. Minule sme sa venovali víťazstvu v prvej lige, ako aj zostupu z nej, teraz prichádzajú na rad prvé štyri sezóny od jeho návratu do druhej najvyššej súťaže, kedy na prezidentskom stolci sedel Milan Mráz.
Michalovčania sa dočkali po piatich rokov opäť prvej hokejovej ligy
Kúpa prvoligovej licencie
Od sezóny 2008/2009 boli michalovskí hokejisti znova prvoligoví. O to, aby sa hokej vrátil tam, kam patrí, sa postaral aj nový primátor Viliam Zahorčák. Aj po jeho aktivite sa totiž našiel nový sponzor firma Antes spol. s.r.o. a tá zaobstarala kúpu prvoligovej licencie, ktorú ponúkal zväz po odstúpení Ružomberka. „Po mojom nástupe do funkcie primátora som sa stretol s predstaviteľmi mnohých športových klubov pôsobiacich v meste a zaujímal som sa o ich problémy. Vtedajší hokejoví funkcionári mali vtedy veľmi skromné plány, z dôvodu nedostatku financií, ale i preto, že mesto im dovtedy nedokázalo včas zabezpečiť ľad. Za mesto som vtedy prisľúbil, že to, čo je v silách mesta, splníme, ale že pomoc potrebujú aj z iného prostredia. Odvtedy mesto začalo výraznejšie prispievať na mládež a urobili sme opatrenia, ktoré umožnili, aby hokejisti mali ľad už v auguste. Následne do klubu vstúpil nový hlavný partner, spoločnosť Antes plus, ktorá pod vedení Ing. Milana Mráza, vedno s ďalšími partnermi, vrátane mesta, prišla s návrhom vrátiť do Michaloviec prvú hokejovú ligu. Po následných viacúrovňových rokovaniach som tento návrh podporil, pretože hokej k Michalovciam patrí, hokej tu majú ľudia veľmi radi, ale aj preto, že Michalovce boli, sú a verím že aj naďalej budú najvýznamnejším hokejovým mestom na východ od Slanských vrchov. Súčasnosť michalovského hokeja, práca s hokejovou mládežou, aktívny funkcionársky tím pod vedením Alexandra Černegu, no predovšetkým úspechy v posledných rokoch pod vedením oboch spomínaných prezidentov klubu ma utvrdzujú v tom, že to bolo dobré rozhodnutie, ktoré v žiadnom prípade nemožno ľutovať,“ zdôraznil prvý muž mesta Michalovce Viliam Zahorčák.
V úvodných troch sezónach Duklu ťahal gólmi aj Juraj Minčák
V úvode sa im príliš nedarilo
V prvých troch sezónach po návrate do prvej ligy Michalovčania neukázali svoj potenciál. Prvá bola príznačná ako zoznamovacia. Klub získal licenciu pomerne neskoro a viacerí oslovení hráči boli už zmluvne viazaní. Duklu tak ťahali hlavne odchovanci a tí to napokon dotiahli v šestnásťčlennej konkurencii na dvanáste miesto, čím si na poslednú chvíľu vybojovali predkolo play-off. V ňom nakoniec nestačili na Dolný Kubín. V tejto sérii bolo zaujímavé, že aj keď je v historických análoch napísané, že skončila 3:1, hrali sa iba tri zápasy. Na úvodný duel totiž Michalovčania pricestovali pre poruchu autobusu s hodinovým meškaním a keďže Kubínčania nechceli súboj dohrávať, zápas sa skončil ich kontumačnou výhrou. Aj preto tréner Dušan Kapusta po sérii vyhlásil, že to berú tak, že prehrali 1:2. Veľmi zlou bola druhá sezóna Dukly v prvej lige. Pred začiatkom súťaže mal tréner Dušan Kapusta k dispozícii solídny káder, ktorý chcel rúbať vysoko. Realita? Dukla sa pohybovala v spodných priečkach tabuľky, čo nenechávalo chladným ani manažment klubu. V strede sezóny prišlo k výmene trénera, keď Dušana Kapustu vymenil Branislav Kohutiar, no ani pod jeho vedením sa družstvo neprebudilo. Okrem trénerskej zmeny prišlo teda aj na korekcie v kádri, no ani noví hráči tím nenakopli a Dukla sa tak zákonite nedostala do play-off. V základnej časti skončila na desiatom mieste, čo bolo hodnotené, ako obrovský neúspech.
Milan Mráz bol prezidentom HK Dukla štyri sezóny
Žltačka a požiar v šatni
No a vrcholom bola tretia sezóna 2010/2011. Aj v nej sa klub nevyhol mnohým personálnym výmenám, no písalo sa aj o ďalších negatívach. Dukla síce výborne odštartovala, vzápätí však prišli prvé problémy. Výmeny na trénerskom kormidle, ako aj vo funkcionárskych radoch boli predzvesťou niečoho väčšieho, čo sa na Duklu valilo. Zhruba v polovici súťaže, kedy sa jej hráči pohybovali bezpečne v brehoch play-off na nich prišla zdravotná pliaga v podobe Hepatitídy typu A, ktorá je známejšia pod názvom žltačka. Tá zasiahla zhruba polovicu kádra, čo spôsobilo, že okresný hygienik nariadil karanténu a Dukla za celý december neodohrala ani jeden duel. To už sedel na lavičke v poradí tretí tréner Ján Faith. Ten sa musel boriť aj s ďalšími problémami. V šatni totiž vypukol požiar a prevalili sa aj krádeže v nej. Proste táto sezóna sa vôbec neukazovala, že môže byť úspešnou. Keď sa v januári skončila karanténa, Michalovčania museli v priebehu 22 dní odohrať 12 zápasov. Jedinou útechou bolo azda to, že až deväť z týchto duelov odohrali doma. Po domácej prehre s Breznom (0:2) sa zdalo, že play-off bude opäť pasé. Dukla však zdrvujúcim finišom napokon vydolovala na úkor Senice ôsme miesto, čo zaručovalo účasť v play-off. Až potom mohli funkcionári klubu začať rokovať o potenciálnych posilách. Káder sa tak rozrástol nielen do kvality, ale aj do kvantity. Dukla išla do play-off výrazne posilnená, no v ňom jej hráčov čakal zdatný súper, víťaz základnej časti Piešťany. Prvé dva zápasy na ich ľade sa niesli v dominancii favorita. Ten zvíťazil dvakrát 4:1, navyše sa Zemplínčanom zranila brankárska jednotka Róbert Marton, ktorého musel zastúpiť vekovo ešte len dorastenec 17-ročný Pavol Borko. Aj napriek tomu sa Michalovčania chceli do série vrátiť. To sa im podarilo tretím zápasom hraným na ich ľade, v ktorom zvíťazili 2:1. Po prehre 2:3 v štvrtom zápase, keď Dukla inkasovali 23 sekúnd pred koncom, sa však sezóna pre nich skončila. Vzhľadom na to, že v nej aj napriek obrovským patáliám postúpili do play-off, sa dá hodnotiť ako úspešná. Tie pravé úspechy však prišli až v ďalších troch sezónach.
Pred sezónou 2011/2012 sa vrátil Richard Šechný
Šechného návrat
Po doslova zachránenej sezóne 2010/2011 sa kľúčové zmeny udiali hneď pred začiatkom letnej prípravy ďalšej sezóny. Vo funkcii riaditeľa skončil Richard Mašlanka, ktorého post sa rozdelil medzi športového manažéra Petra Tirpáka a riaditeľa klubu Júliusa Kmeca. Prezident klubu Milan Mráz sa spolu s novým vedením rozhodol zmeniť aj realizačný tím. Novým lodivodom Dukly sa stal Miroslav Ihnačák a jeho asistentom zase Peter Mihaľo. Ihnačák bol už siedmym trénerom, ktorý viedol michalovských hokejistov od ich návratu do prvej ligy. Zmenami prešiel aj hráčsky káder. Najväčšou rybou, ktorá uviazla v michalovskej sieti bol elitný útočník Richard Šechný. Ten sa prišiel na staré kolená rozlúčiť s hokejom tam, kde získaval prvé ostrohy. Skúsený matador bol zo začiatku ťahúňom tímu, no prišli prvé problémy. Podobne ako v sezóne predtým sa pri tíme vymenili traja tréneri a až Ján Vodila v závere nadstavbovej časti naštartoval družstvo.
Plné hľadisko počas zápasov play-off
Prvý postup v play-off
To v nadstavbe obsadilo šieste miesto, čo bolo pred play-off najlepším umiestnením Dukly od jej návratu do prvej ligy. V play-off narazili Michalovčania na Liptovský Mikuláš. V súboji po základnej časti s tretími Liptákmi zo začiatku Zemplínčania neťahali za dlhší koniec. V úvodných dvoch zápasoch prehrali a na domáci ľad nastupovali s imperatívom víťazstva. Po prvej tretine to však na výhru vôbec nevyzeralo. Michalovčania prehrávali 1:4 a zdalo sa, že je po sezóne. Vonkoncom nie. Dukla otočila priebeh zápasu a ten sa nakoniec skončil jej víťazstvom 6:5 po samostatných nájazdoch. Tento triumf jej hráčov naštartoval. V ďalšom súboji zvíťazili 6:2 a vzápätí 5:2 aj v rozhodujúcom piatom súboji, ktorý rozhodol, že Michalovčania prvýkrát od svojho návratu zvládli prvé kolo play-off. V semifinále už dobre poskladané mužstvo nestačilo na Bardejov, ktorému podľahlo hladko 0:3 na zápasy, no aj tak ich po treťom prehratom dueli obecenstvo odprevadilo obrovským potleskom. Po tejto sezóne nastala zmena aj na poste prezidenta klubu, kedy Milana Mráza nahradil Alexander Černega. O tom však už nabudúce...
Peter Brendza