Vedenie michalovského mládežníckeho hokejového klubu Mládež Michalovce muselo počas leta riešiť vážnu trénerskú otázku. Pri ich vlajkovej lodi juniorskom výbere totiž skončil ako tréner Ivan Boržík a za tohto bývalého úspešného obrancu HK Dukla bolo potrebné nájsť náhradu. Ich voľba nakoniec padla na ďalšieho bývalého hráča Dukly Martina Stripaia. Tridsaťosemročný odchovanec michalovského hokeja, ktorý pri mládeži pracuje už desať rokov, sa ponuky nezľakol a s radosťou ju prijal. O ponuke, dôvodoch jej prijatia, či momentálnom stave v družstve, no nielen o tom, sme sa porozprávali v našej rubrike „ROZHOVOR NA VÍKEND“ s novým trénerom juniorky HK Mládež.
Pán tréner, môžete nám konkretizovať ako prebehol váš angažmán k juniorskému výberu?
„Vedenie klubu ma oslovilo a ja som túto ponuku s radosťou prijal. Určite ma to potešilo. Karty boli rozdané tak, že sme spolu s Prešovom mali rozšíriť najvyššiu extraligu. Kluby však s týmto návrhom nesúhlasili a väčšina našich chlapcov sa po zavrhnutí tejto myšlienky rozhodla odísť do vyššej súťaže. Museli sme to riešiť a nakoniec sme ich presvedčili, aby ostali. Možno to vyznie ako to, že si oni vyberali, no svoju ďalšiu prítomnosť v klube podmieňovali
angažovaním trénera. Potešil ma fakt, že vtedy, keď sa hovorilo o tom, že trénerom budem ja, skoro všetci sa rozhodli pre návrat do Michaloviec. Toto bol hlavný fakt, ktorý má presvedčil, že mám túto ponuku prijať.“
Juniorka to už je iný level, ako deviatka či osmička. Je to pre vás výzva?
„Je to pre mňa niečo nové. Doteraz som sa venoval iba žiackym kategóriám, teraz prejdem ako hovoríte vy, na iný level. Za šancu som vďačný, verím, že nesklamem. Výzva to určite je.“
Kto by mal byť vaším asistentom?
„Táto otázka ešte nie je celkom zodpovedaná, je v štádiu riešenia.“
V čom je rozdiel trénovať žiakov a juniorov?
„Rozdiel je obrovský. Či už v tréningových metódach alebo v objemoch. Tréningy sa už skoro podobajú tým mužským. Roboty sa však nebojím.“
Ako hovoríte v juniorke pracujete skoro s mužmi. Ide o kategóriu najbližšiu tej mužskej. Máte z toho aj strach?
„Ten rozhodne nemám, skôr ide o rešpekt. Takúto vysokú kategóriu som ešte netrénoval a neviem, čo od toho 
môžem očakávať. Bude to moja prvá vážnejšia skúška a verím, že to zvládnem.“
S akým kádrom budete v nastávajúcej sezóne pracovať?
„Káder bude podobný tomu z minulej sezóny. Z vekových dôvodov neodišiel skoro nikto. Niektorí chalani začali prípravu v Dukle, uvidíme, ako sa im tam bude dariť. Prišli aj chlapci z dorastu, ktorý v minulej sezóne obsadil vo svojej súťaži druhé miesto. Ten káder by teda mal byť dobrý.“
Keď sa pozrieme na káder michalovskej Dukly, viacerým tam chýbajú odchovanci. Prečo je to podľa trénera, ktorý dlhé roky pôsobí pri mládeži tak?
„Povedzme si pravdu, pre hráčov nie sú vytvorené ideálne podmienky a radšej skončia s hokejom a pôjdu študovať. Moja generácia to brala tak, že chcela hrať hokej a dalo sa ním aj zarobiť. Keď sa pozrieme na to všeobecne na celom Slovensku, mladým hráčom kluby nedávajú peniaze vôbec, alebo dostávajú len nejaké drobné. O tom to celé je. Hráč si musí rozmyslieť, či bude bojovať na ľade, alebo sa dá na štúdium. Samozrejme, ide aj o výkonnosť. Nemôžeme všetko hádzať iba na vedenie áčka. Je to spôsobené aj tým, že nám chýbala kvalita a aj keď tá kvalita bola, radšej išla preč. Nemôžu v prvom tíme pôsobiť hráči iba preto, že
sú odchovancami. Musia ukázať aj hernú kvalitu a keď ju neukážu, klub ktorý chce uspieť, sa musí poobzerať po iných hokejistoch.“
Chýba dnešným hokejistom motivácia?
„Presne tak. Chýba im tá chuť, ktorú sme mali niekedy my. Nejde iba o michalovský hokej, je to celoslovenský problém. Hokej tu upadá, kluby doslova živoria a chlapci začínajú pozerať na iné priority. Hľadajú ďalšie možnosti, ako zarobiť. Keď sa na to pozrieme z našej generácie, nám na začiatku takisto veľké peniaze nedávali. Teraz keď príde hráč do prvého družstva, hneď chce minimálne 200 - 250 eur. To je sedem - osem tisíc na staré peniaze a také sme my v mladých časoch na začiatku mužskej kariéry určite nedostávali. Mali sme však motiváciu presadiť sa, pretože sme videli u starších hráčov, že to ide, zarobiť si. Teraz túto motiváciu u mladých nevidím. Chcú čím skôr zarábať veľké peniaze a na druhej strane chcú k tomu podriadiť čo najnižší výkon. Keď sa chce niekto presadiť, musí to ukázať nielen v zápasoch, ale aj v tréningoch a to u dnešných mladých vidím čoraz menej.“
Trénerom HK Dukla je Milan Staš. Už ste s týmto kormidelníkom ako tréner juniorky nadviazali spoluprácu?
„Áno, už sme spolu hovorili. Aj keď ide o dva rozdielne kluby, spolupráca medzi nimi sa výrazne pohla dopredu a momentálne to funguje veľmi dobre. S trénerom Stašom sme sa bavili o hernom aj tréningovom systéme, aby keď niekto z juniorky vyskočí do áčka, vedel o tomto systéme, čo najviac.“
Peter Brendza
