Dlhé roky počas Veľkonočného pondelka (už sa nezadržateľne blíži, o týždeň je tu ako na koni) olievam svoje kamarátky, príbuzné a známe. Keď si zaspomínam na detstvo, tak v rodinách vládla priaznivejšia atmosféra, dnes je to však iné.
Každý bol uvoľnený, usmiaty a mal veselú myseľ. Skrátka, v príjemnej a srdečnej atmosfére sa prebrala práca, záľuby, školský prospech detí a mnohé iné témy. Nebolo zriedkavé, že po skončení olievačky sa rodiny z paneláku zišli v byte jedného z nájomníkov a pri dobrej hudbe si schuti zatancovali.
V súčasnosti je to podstatne horšie. Počas olievania spomínaných osôb len málokedy natrafím na
kompletnú rodinu. Časť členov je vo Veľkej Británii, v Bratislave, Košiciach a inde. Raz darmo, keď im rodný región nedáva šancu na plnohodnotné uplatenie, šťastie skúšajú v iných končinách. No a tí, čo ostali doma sa večne sťažujú. Najčastejšie na to, ako z toho mála, čo zarobia zaplatia šeky, stravy, alebo si nebodaj niečo kúpia na seba. Sťažujú sa na akútny nedostatok pracovných príležitosti a na vysoké ceny všetkého možného. Negatívom tohto sviatku je aj to, že chápanie "Veľkej noci" už nie je duchovné, ale hlavne ekonomické, keďže všetci obchodníci sa tešia na dobré zisky.
Som však optimista. Verím, že o 15-20 rokov to bude inak.
(janč)
