Hádzanárky michalovskej Iuventy majú za sebou ôsmy ročník spoločnej slovensko-českej súťaže, v rámci ktorej sa ako jej štvornásobný víťaz (2005, 2006, 2007 a 2009) iba druhýkrát neocitli na stupni víťazov a celkovo dosiahli svoje historicky najhoršie umiestnenie. Šieste miesto po základnej časti je vôbec najhorší výsledok za posledné desaťročie a iba 22 získaných bodov zase najhorším kolektívnym výsledkom od roku 2002. To všetko má však objektívne pozadie spôsobené neskutočnou maródkou a výraznými hráčskymi stratami. V rozhovore so športovým riaditeľom Iuventy Pavlom Mačičákom sme sa pozhovárali na aktuálnu tému.
Pán Mačičák, ako hodnotíte záverečné postavenie Iuventy v konečnej tabuľke WHIL?
„Nastavili sme spodnú hranicu, ktorú by sme už nikdy nemali podliezť...“
Posledné kolá základnej časti WHIL mali slúžiť ako príprava na play-off. Do akej miery sa tento zámer podarilo naplniť?
„Tréner Dušan Daniš stavil na postupné „dobíjanie bateriek“, viac sa pracovalo na vytrvalosti. To by sa nám malo v play-off vrátiť. Úspešne sa po zranení vrátili Lucia Tobiášová a Terka Szöllösiová, naopak, návrat Aniky Obšatníkovej a Lívie Klaninovej bol predčasný, zdravotné problémy sa ohlásili nanovo. Chýbať nám bude aj tehotná Maruška Hricíková. Do záveru súťaže teda ideme vo väčšej sile, akú sme mali koncom februára, keď som do klubu vstupoval, no zďaleka nie s našim optimálnym potenciálom.“
Čo hovoríte na dominanciu českých tímov, ktoré obsadili prvé tri stupienky, a naopak, ústup slovenských zástupcov z čelných pozícií?
„Slovenské kluby z rôznych dôvodov nevyužili v tejto sezóne vlastný hráčky potenciál - myslím, že táto situácia sa už nezopakuje. Na druhej strane treba povedať, že v Česku a na Morave sa dlhodobo lepšie pracuje s mládežou; nositeľmi kvality sú pritom veľké kluby, kde talenty plynulo prechádzajú k ženám. Na Slovensku, až na Iuventu, sú progresy vo výchove typické skôr pre menšie kluby, ktoré potom nemajú prostriedky na profesionálne pokračovanie v práci medzi ženami. Najväčšie rezervy sú podľa mňa vo výbere vhodných somatotypov. Ako hovoria naše dievčatká po návrate z turnajov v Česku - hrali proti nám samé „veľké baby.“
V semifinále play-off Iuventa narazí na šalianske Duslo. Ako vnímate tohto súpera a s akými ambíciami vstúpime do tejto série?
„Šaliansky tím je príkladom toho, aká zvláštna vie byť športová alchýmia. Zo zostavy vypadli skúsené hráčky Čamajová - Vlčková a Dubajová, ale tímový výkon družstva paradoxne narástol... Šalianky hrajú v pohode, uvoľnene a pestro, hoci, bez podceňovania sily ostatných, iba dve ich hráčky spĺňajú prísnejšie kritéria. Obe, Bebe Tóthová a Petra Popluhárová, však predvádzajú naozaj obrovskú chuť, kumšt a bojovnosť! Porazia nás tieto dve osobnosti? Verím, že nie!“
Chystáte v tejto súvislosti fanúšikovský výjazd na palubovku Duslo, ako to bývalo zvykom v minulosti pri podobných vystúpeniach michalovských hádzanárok na ihriskách súperov?
„Zatiaľ sme sa tým nezaoberali, očakávam, že sa mi ozve predovšetkým náš fanklub. Ak bude záujem, prečo nie...“
Čo zdravotný stav v družstve? Aký je momentálne a ktoré z hráčok, ktoré ešte vynechali záver základnej časti, by mohli prípadne do play-off zasiahnuť?
„Prajem si hlavne, aby vydržalo zdravie tých, ktoré počas sezóny absolvovali veľkú záťaž. Obdivujem najmä hráčky, ktoré hrajú za dve družstvá - precestujú naozaj stovky kilometrov a na regeneráciu majú minimum času. Na starostlivosti o zdravie hráčok musíme ďalej intenzívne pracovať, máme tam veľké rezervy. Neexistuje zázračná tabletka, ktorá by nahromadené problémy vyriešila za mesiac... V play-off sa budeme spoliehať hlavne na opory, ktoré odtiahli záver WHIL, hoci nevylučujem návrat aspoň jednej so zranených na palubovku.“
Váš osobný, ale triezvy tip na budúceho majstra Slovenskej republiky?
„Herne na mňa najlepšie pôsobí Šaľa, ale favorizujem ŠKP - ide do bojov z prvého miesta, má výhodu domáceho prostredia v rozhodujúcom zápase a v Bratislave sa naozaj len veľmi ťažko vyhráva. Dôležitý bude zdravotný stav najväčších opôr troch slovenských profesionálnych družstiev. A čo my? Nie sme favorit, ani outsider. Odhodlanie pobiť sa o titul v tíme silnie!“ (juke)
