Presunutie michalovskej autobusovej stanice z Kostolného námestia k vlakovej stanici v týchto dňoch opäť vyvolalo obrovskú pozornosť verejnosti. Magistrát mesta sa rozhodol zvolať na piatok tlačovú konferenciu. Na nej sa okrem primátora mesta Viliama Zahorčáka, hovorkyne Ing. Ivety Palečkovej a referentky investičnej výstavby MsÚ Ing. Ruženy Heželyovej zúčastnili aj projektant autobusovej stanice Ing. Radoslav Harbuľak a jeden z majiteľov stavebnej firmy, ktorá projekt realizovala Ing. Ján Sabol.
Na úvod tlačovej konferencie si zobral slovo prvý muž mesta, ktorý vysvetlil dôvody presunutia autobusovej stanice z Kostolného námestia k vlakovej stanici. „Túto kritiku vnímame aj ako súčasť predvolebného obdobia a kampane proti nám. Všetky témy, ktoré v meste sú sa dajú použiť aj zneužiť a autobusové nástupište je jedna z nich,“ zdôraznil na úvod Viliam Zahorčák, podľa ktorého ďalších slov bola tlačovka zvolaná nie preto, aby sa mesto bránilo, ale aby objasnilo niektoré skutočnosti. „Už v roku 1985 vznikla myšlienka vybudovanie jedného veľkého komplexu, ktorý by slúžil ako centrum dopravy. Tento projekt zastavila revolúcia a nepodarilo sa ho zrealizovať. Mesto Michalovce predalo časť pozemku SAD s tým, že táto inštitúcia bude investorom ďalšej dostavby. Presunutie autobusovej stanice nebola len naša iniciatíva, prakticky všetky vedenia mesta, ktoré sa tu vystriedali hovorilo o tom, že jej umiestnenie na Kostolnom námestí je iba núdzovým. To síce plnilo svoj účel, no nebolo najvhodnejším riešením, keďže tam napríklad chýbali sociálne zariadenia, reštaurácia a nebola tam ani budova, v ktorej by sa dalo ukryť pred nepriaznivým počasím. Všetko toto sa na Kostolnom námestí nedarilo zrealizovať, vzhľadom na to, že mesto nebolo vlastníkom okolitých pozemkov. To bolo vnímané vždy ako problém, ktorý treba riešiť,“ podotkol prvý muž mesta. To, že spojenie vlakovej a autobusovej stanice nie je problém iba Michaloviec, ale aj ďalších miest uviedol Viliam Zahorčák v ďalších slovách. „O tejto alternatíve sme sa bavili na Košickom samosprávnom kraji. Podobný problém teraz nastal napríklad aj v Moldave nad Bodovou, či Trebišove. Práve v týchto mestách vznikla rovnaká myšlienka vytvorenia terminálu integrovanej dopravy. Čo je terminál integrovanej dopravy? Je to miesto, v ktorom je sústredená doprava, autobusová či už diaľková alebo prímestská alebo mestská, alebo železničná. Je to uzol, ktorý slúži na to, že ľudia môžu na jednom mieste čakať v bezpečí pred chladom či nepriaznivým počasím na svoj spoj. Keď sme posudzovali, ktoré miesto by bolo najvhodnejšie, jednoznačne nám vyšlo, že by to malo byť pri železničnej stanici. S tým, že sa nebudú budovať nové čakacie priestory, ale iba priestory pre nástup a výstup. Myšlienka terminálu integrovanej dopravy je dobrou a v budúcnosti by sa mala realizovať vo všetkých vyspelých mestách. Ak si niekto myslel, že nová autobusová stanica bude nejakým novým objektom so všetkým komfortom, o tom sa ani neuvažovalo. Túto úlohu má plniť a plní objekt železničnej stanice,“ uzavrel svoje stanovisko primátor Michaloviec Viliam Zahorčák.
Projektant: „Nástupište slúži iba na výstup a nástup“
Svoje k tomuto problému mohol povedať aj projektant výstavby autobusovej stanice Ing. Radoslav Harbuľák. „Som veľmi rád, že sa k tomuto všetkému môžem teraz vyjadriť. Všetko to súviselo aj s nejakými kapacitnými priestormi. Tie boli zadané na osem stojísk, takže je na nej vybudovaných osem miest na nástup či výstup. Na úvod bolo potrebné vysporiadať sa s územným členením, keďže bolo nutné projekt realizovať iba na pozemku mesta. Rozhodli sme sa pre ľavú stranu železničnej stanice. To územie má svoju rozlohu a určite nebolo jednoduché všetko tam dostať. Pri rôznych návrhoch nám vyšlo práve to, čo je postavené teraz, ako najoptimálnejšie riešenie. Chcem zdôrazniť, že táto stanica slúži iba na nástup a výstup k autobusu, Nie je to nejaká oddychová zóna. Nerobili sme k tejto stanici výpravnú budovu. Rozdiel medzi touto autobusovou stanicou a tou na kostolnom námestí je v tom, že stará slúžila aj ako čakáreň. Túto funkciu nové nástupište nemá. Čakáreň je vo výpravnej budove železničnej stanice. Aj preto je tam obmedzený počet lavičiek. Verím, že veľa ľudí sa časom s touto myšlienkou stotožní a hlavne chcem ešte raz zdôrazniť, že to nie je čakáreň,“ poznamenal k aktuálnemu problému projektant Radoslav Harbuľák.
Staručká autobusová stanica nemala sociálne zariadenia a bola dlhodobo len núdzovým riešením.
Realizátor stavby: „Uspeli sme s najlacnejšou ponukou“
Na otázku predraženia stavby autobusového nástupišta odpovedal spolumajiteľ firmy, Scorp s.r.o. Ing. Ján Sabol. „Cena stavby bola 600 000 eur. V nej je však zahrnutá aj DPH. Išlo o štrnásť stavebných objektov, čiže kto si myslí, že iba ten prístrešok stál túto cenu, veľmi sa mýli. Musím povedať, že do stavby tohto projektu sa chcelo zapojiť viacero subjektov. Uspeli sme s najlacnejšou ponukou. Ani jeden z ostatných subjektov to nechcel urobiť za takúto sumu, ako my,“ uviedol Ján Sabol, ktorý následne dodal. „Stáva sa, že vyhrajú firmy až z tretieho miesta, keďže tie pred nimi boli vylúčené pre nízku cenu. To nebol náš prípad. Naša cena bola najnižšia a aj preto sme vo verejnej súťaži uspeli.“ Na jeho slová zareagovala aj referentka investičnej výstavby MsÚ Ing. Ružena Heželyová, ktorá vykonávala na stavbe stavebný dozor. „Táto stavba bola rozčlenená na štrnásť stavebných objektov. Bola to napríklad: príprava územia, spevnené plochy vozidlové, spevnené plochy pešie, parkovisko, kanalizácia dažďových vôd, kanalizácia zaolejovaných vôd, elektrická NN prípojka, vonkajšie osvetlenie, osvetlenie prístreškov, slaboprúdové rozvody, prestrešenie nástupíšť, drobná architektúra, sadové úpravy preložka STL plynovodu. Vykonané teda boli aj ďalšie potrebné stavebné úpravy, nebolo to teda len o samotných prístreškoch,“ uzavrela Ružena Heželyová.
Peter Brendza
