Mesto Michalovce má čochvíľa za sebou ďalšiu volebnú štvorročnú etapu. Druhýkrát v rade je primátorom mesta Viliam Zahorčák. Primátora sme požiadali o rozhovor s hodnotením rozvoja aktivít mesta Michalovce pod jeho vedením.
V prvom volebnom období ste naštartovali vaše vízie rozvoja mesta a tým, že vás zvolili pred štyrmi rokmi občania opätovne do rovnakej pozície, ste mohli vo svojej práci pokračovať ďalej. Ako by ste zhodnotili stav mesta na prelome rokov 2010/2011 a čo bolo vašou prioritou pre toto volebné obdobie?
„V období rokov 2007 až 2010 sme za najdôležitejšie považovali zvýšenie zamestnanosti v regióne, zlepšenie úrovne životného prostredia, zlepšenie sociálnej starostlivosti osobitne o ľudí v seniorskom veku, vytváranie podmienok pre rozvoj mladej generácie, vrátane zlepšovania podmienok pre jej kultúrne a športové aktivity. Keďže občania nielen mňa, ale aj mnohých poslancov z tohto obdobia opätovne zvolili, neskromne poviem, že ich očakávania z tohto obdobia sme z väčšej časti naplnili. Keďže v spomenutých oblastiach je ešte stále čo robiť, mandát ktorý nám bol nimi zverený na obdobie rokov 2011 až 2014 sme vnímali ako povinnosť pokračovať v tom, čo sme začali a čo je podľa mojich skúseností i ohlasov od občanov i nimi vnímané ako to, čomu sa naďalej treba prioritne venovať. S tým sme išli aj do nového volebného obdobia a tomu boli podriadené aj naše aktivity v ňom.“
Veľa sa urobilo hlavne v oblasti výstavby a rekonštrukcií. Čo bolo základom toho, že ste dokázali v tomto období dotiahnuť takéto investície do mesta Michalovce?
„Bezprostredne po nástupe do funkcie primátora som v roku 2007 urobil organizačné zmeny na mestskom úrade. Vytvoril som nový odbor informatizácie a grantov, ktorý sme personálne obsadili mimoriadne šikovnými ľuďmi. Tí tvorili a tvoria výborné projekty, vďaka ktorým sa nám darí získavať externé finančné prostriedky nielen z fondov Európskej únie, ale aj z iných dotačných zdrojov. Dôležité je však aj to, že toto platí aj o iných vedúcich pracovníkoch tak mestského úradu ako aj inštitúcií, ktorých je mesto zriaďovateľom a takisto aj o väčšine ostatných zamestnancov, pretože mnohí z nich pristupujú k svojim povinnostiam veľmi zodpovedne, no najmä kreatívne a aj z ich podnetov hojne čerpáme. No a napokon, máme veľmi dobré vzťahy s Košickým samosprávnym krajom i s jednotlivými ministerstvami, dôkazom čoho bolo aj výjazdové rokovanie Vlády Slovenskej republiky v Michalovciach v roku 2012, vďaka čomu sme tiež získali aj financie, ktoré nám následne veľmi pomohli.“
Viliam Zahorčák sa v novembri o miesto šéfa Mestského úradu bude uchádzať po tretíkrát
Jedným z najväčších projektov tohto obdobia bolo vybudovanie prístavby zariadenia pre seniorov. Táto prístavba už dnes slúži plne všetkým seniorom žijúcim v tomto zariadení. Aké z toho máte pocity?
„Skôr, než sme pristúpili k vybudovaniu prístavby tohto zariadenia, sme urobili prestavbu existujúceho objektu. Ten sme zateplili, vymenili v ňom všetky okná a vytvorili bezbariérové bytové jednotky. Prístavbou sme vyriešili všetky ostatné problémy, ktoré toto zariadenie dovtedy malo. Vybudovali sme kuchyňu, jedáleň, vďaka čomu klienti tohto zariadenia už nie sú odkázaní na dovážanú stravu a jedávať už nemusia na chodbách, či v izbách. Nadštandardom, ktorý týmto našim klientom môžu závidieť seniori na celom Slovensku, sú priestory pre rehabilitáciu, priestory pre klubové, duchovné, kultúrne i športové aktivity ale i stredisko rôznych služieb, vrátane zdravotných. Veľmi pekné sú aj exteriéry tohto zariadenia a ja som veľmi rád, že naši klienti sa tam, aj vďaka tomu všetkému, no aj vďaka príkladnej starostlivosti personálu zariadenia cítia veľmi dobre.“
Na základe požiadaviek občanov ste pokračovali aj s rekonštrukciou verejného osvetlenia. Čo priniesla pre mesto táto investícia? Znížila sa reálne spotreba elektrickej energie?
„Rekonštrukcia verejného osvetlenia, a dnes sa to už naplno prejavuje, bola veľmi dobrým rozhodnutím. Kým predtým sme s menším počtom svetelných bodov a starým, už nekvalitným, nehospodárnym a často vypadávajúcim osvetlením spotrebovali neprimerane veľké množstvo elektrickej energie a platili za to nemálo finančných prostriedkov, tak dnes môžeme hovoriť o opaku. Dnes, v porovnaní s rokom 2006, v decembri ktorého som sa ujal funkcie primátora, je vo všetkých merateľných ukazovateľoch situácia diametrálne odlišná. Len pre zaujímavosť uvediem základné čísla. V roku 2006 bolo v meste 2 205 svetelných bodov (lámp verejného osvetlenia), ktoré spálili 1 570 873 kWh. V roku 2013, ktorý je uzavretý, sme mali 3 824 svetelných bodov, ktoré spotrebovali spolu 738 443 kWh. Za sedem rokov teda pribudlo 1 619 svetelných bodov a spotreba poklesla o 832 430 kWh. Myslím, že tie čísla hovoria samy za seba, nehovoriac o tom, že aj z estetického a bezpečnostného hľadiska je dnešná sústava verejného osvetlenia s tou predchádzajúcou neporovnateľne krajšia a lepšia.“
Za jeho úradovania sa v Michalovciach vybudovalo aj viacero kruhových objazdov
Fanúšikov hokeja v roku 2011 potešila hlavne rekonštrukcia mantinelov na zimnom štadióne a samozrejme aj rekonštrukcia zázemia pre hráčov. Plánujete ešte nejaké investície, ktoré by spríjemnili hlavne pohodlie pre divákov počas zápasov michalovskej Dukly?
„Zimný štadión je pre nás dôležitou témou. Už keď sme rekonštruovali štadión futbalový, ktorý je stále vedno so žilinským najkrajším na Slovensku, sme hovorili, že by sme veľmi chceli dobudovať aj ten zimný. Začali sme tým, že sme staré a už značne amortizované nebezpečné technické zázemie začali rekonštruovať. Vymenili sme celý chladiaci systém, rekonštruovali hraciu plochu, vymenili mantinely a prvými úpravami prešli aj priestory pre hráčov. Na to, aby aj zimný štadión vyzeral podľa našich predstáv, je potrebné dokončiť všetky priestory pre divákov, urobiť nový plášť štadióna a isté opravy si vyžaduje aj strecha. Dokončiť bude treba aj rozostavané priestory, v časti ktorých je dnes tržnica, ktoré nie sú súčasťou štadióna, no tvoria s ním celok a dnes optický dojem štadióna takisto kazia. Zišli by sa aj dôstojné odstavné plochy pre autá v okolí štadióna. Ako z uvedeného vyplýva, roboty je tam viac ako dosť a aj financií, ktoré sú na to potrebné, je treba veľa. Intenzívne sa usilujeme získať ich. Istý prísľub na ne sme dostali od vlády, keď v Michalovciach rokovala, čo v neskoršom období predseda vlády opätovne potvrdil. Prísľub máme aj od vedenia Slovenského zväzu ľadového hokeja. Aj na základe toho sme rozbehli projekčné práce i ďalšie procesy, ktoré s tým súvisia. Nechcem predbiehať, ale podľa informácií, ktoré máme, to vyzerá veľmi nádejne a ja dúfam, že už čoskoro budeme môcť verejnosti oznámiť, že časť peňazí potrebných na dobudovanie zimného štadióna, sme získali.“
Športovcov určite potešilo aj dokončenie rekonštrukcie Mestskej športovej haly. Čo všetko sa týkalo dokončenia športovej haly?
„Mestská športová hala, ktorej sa kedysi hovorilo nová hala, bola takisto v zlom stave, keď sme do svojich funkcií nastupovali. S výnimkou hľadiska tam bolo potrebné nanovo urobiť takmer všetko. Riešili sme to postupne. Začali sme ešte v predchádzajúcom období šatňami a hygienickými priestormi pri nich a v tomto období sme dokončili celé zázemie i spoločné priestory pre verejnosť. Opätovnou opravou prešla strecha i vonkajší plášť haly a vďaka hádzanárskemu klubu HC winLand, konkrétne jeho majiteľovi pánovi Stanislavovi Hudákovi, ktorý tam istý čas bol nájomníkom, sa vymenila aj palubovka. Výmenou prešli aj takmer všetky rozvody v hale, vymenili sa okná a dvere. Dovolím si tvrdiť, že dnes je Mestská športová hala dôstojným športovým i kultúrnym stánkom a mňa veľmi teší, že je príjemným domovom viacerých mestských športových klubov.“
Moderný futbalový štadión je už realitou...
Ako hodnotíte toto obdobie v súvislosti s investíciou do vylepšenia služieb pre rodiny a deti? Čo konkrétne sa urobilo v tomto smere?
„Mnoho z toho, čo sme urobili a robíme sa rodín s deťmi bytostne dotýka. Nové byty, ihriská, školy, škôlky, jasle, to všetko slúži najmä deťom, najmä rodinám. Vždy nám záležalo na tom, aby deti a mládež boli v bezpečnom a komfortnom prostredí tak v školách, ako aj pri ich kultúrnych, športových či iných záujmových aktivitách. Mnohé z týchto aktivít sme podporovali, mnohé organizovali. Myslím si, že sme tým výrazne pomáhali aj rodičom týchto detí. To isté platí aj o spoločných priestoroch na sídliskách, o podpore aktívnej kultúry a športu v záujmových útvaroch, umeleckých telesách a v športových kluboch. Boli sme nápomocní aj pri organizovaní podujatí ako Deň rodiny, Kočíkový sprievod, podujatí občianskeho združenia Drobec i veľmi obľúbených vystúpení Spievankovo. Sme si vedomí, že rodina potrebuje hlavne strechu nad hlavou, pravidelný príjem a možnosti, ktoré som vyššie uviedol. Všeličo z toho sme úspešne zrealizovali, v mnohom bude potrebné ešte intenzívnejšie pokračovať, čo by malo byť aj jednou z priorít budúceho obdobia.“
Už v roku 2011 sa začalo so zlepšovaním infraštruktúry mesta Michalovce, a to vybudovaním kruhových objazdov. Ako prvý prišiel na rad kruhový objazd na Vinianskej ceste. Na spomínanej križovatke často dochádzalo k nehodám. Len pre zaujímavosť, máte vedomosť o počte nehôd na tomto kruhovom objazde za posledné tri roky?
„Po vybudovaní križovatky Sobranecká - Lastomírska - Hollého sa najnebezpečnejším dopravným priestorom stala práve spomenutá križovatka. V súčinnosti s Košickým samosprávnym krajom, ktorý na jej výstavbu získal prostriedky z fondov EÚ, sa nám aj ju podarilo prebudovať. Podstatnú časť prác zrealizoval KSK. Mesto urobilo chodníky a verejné osvetlenie na nej. Vďaka tomuto dielu v meste výrazne poklesol počet dopravných nehôd. Zo štatistík vyplýva, že kým v roku 2008 tam bolo 17 dopravných nehôd, v roku 2009 - 13 nehôd, tak v rokoch 2010 a 2011 už zhodne len dve nehody a od roku 2012 na tejto križovatke nedošlo dokonca už k žiadnej nehode! Prínos je preto evidentný. Som presvedčený, že aj ostatné z okružných križovatiek, ktoré v meste máme, a to aj napriek tomu, že neboli až také nebezpečné, prispeli k plynulosti a bezpečnosti premávky na našich cestách a preto aj investície do nich vložené vnímam ako dobré a rozumné investovanie.“
...Viliam Zahorčák verí, že onedlho bude v podobnom stave aj ten hokejový
Mestu sa podarilo dokončiť centrálnu mestskú zónu. V centre vznikla ďalšia pekná oddychová zóna, kde sa zdržiava mnoho Michalovčanov. Je v centrálnej mestskej zóne ešte niečo, čo by ste chceli vylepšiť?
„Veľmi ma teší, že mnohým Michalovčanom i návštevníkom nášho mesta sa Námestie slobody ale i ulice S. Chalupku, Duklianska a Pasáž, ktoré sme v tomto období takisto zrekonštruovali, páčia. Napriek tomu, že s týmito priestormi prevláda všeobecná spokojnosť, chceli by sme ich atraktívnosť umocniť niektorými prvkami drobnej architektúry a zelene, a tým na nich vytvoriť ešte príjemnejšie prostredie na oddych pre všetky vekové skupiny nášho obyvateľstva. Pozornosť by sme však chceli venovať aj priestorom, ktoré sú v dotyku s centrálnou mestskou zónou. Veríme, že už čo nevidieť sa dobuduje tržnica a výrazne sa zmení aj celý priestor v jej okolí, že sa začne s výstavbou obchodných centier na pozemkoch využívaných dnes ako parkoviská a že budeme môcť zrekonštruovať aj všetky priestory medzi Námestím osloboditeľov a Ulicou kpt. Nálepku. V súvislosti s tým všetkým prebiehajú procesy, ktoré samotnej výstavbe musia predchádzať a ja dúfam, že komplikácií, ktoré sú s tým obyčajne späté, bude čo najmenej.“
Je treba spomenúť aj vybudovanie prvej časti nového cintorína na Bielej hore. Ako to vnímate s odstupom času?
„Aj keď sa dnes môže niekomu javiť, že výstavba nového cintorína bola predčasná, nie je to tak. Hlavný cintorín, ktorý máme na Kollárovej ulici, sa už zapĺňa. Netvrdím, že už tam nie je kde pochovávať, ale do okamihu, keď sa celkom naplní, sme nemohli čakať. Vybudovali sme preto prvú časť nového cintorína, vďaka čomu máme istotu, že ani živelná pohroma, ktorú si nikto z nás neželá, ale vylúčiť sa nedá nič, nám z tohto pohľadu nespôsobí neriešiteľné problémy. Pravdou je, že dnes ešte pozostalí majú isté zábrany pochovávať svojich nebohých na novom cintoríne, aj napriek tomu, že už na to spĺňa všetky podmienky, verím však, že keď sa tam pochová prvý, ktorým zdá sa, nikto nechce byť, budú pribúdať aj ďalší a nový cintorín začne plniť svoje poslanie.“
Myslíte si, že sa v meste urobilo všetko, čo sa dalo, alebo ste mali v tomto období aj predsavzatia, ktoré sa vám nepodarilo urobiť, a tak ste ich museli odložiť?
„Aj v našom prípade platí, že nie všetko sa podarí. Chceli sme objekt materskej školy na Borovicovej ulici prerobiť na zariadenie pre seniorov, chceli sme urobiť viac pri rekonštrukcii Sídliska juh, chceli sme vybudovať kompostáreň, chceli sme zrekonštruovať objekt Zlatého býka. Vo všetkých uvedených prípadoch sa nám to nepodarilo z objektívnych príčin, ktoré sme nemohli ovplyvniť. V prvom prípade nám riadiaci orgán z nám stále neznámych dôvodov pozastavil financovanie rozostavaného objektu. V druhom prípade nás pribrzdil nedostatok financií, pretože sa nám nepodarilo predať prebytočný majetok. V treťom, pretože sa stále neúmerne predlžuje proces verejného obstarávania na dodávateľa stavebných prác a vo štvrtom preto, že sa nám nepodarilo získať na to externé finančné prostriedky. Vo všetkých prípadoch však platí, že sa nevzdávame a využijeme všetky možnosti, aby sme aj tieto zámery mohli, verím že nie vo veľmi vzdialenej budúcnosti, zrealizovať.“
Čo vám urobilo v spomínanom období najväčšiu radosť v oblasti kultúry a športu?
„Toho, čo ma potešilo v týchto oblastiach je veľmi veľa. V kultúre to boli napríklad zahraničné úspechy speváckeho zboru Pro musica a folklórneho súboru Zemplín. Veľmi ma potešil aj vznik nášho amatérskeho Divadla pri fontáne a ich vystúpenia v meste. Množstvo speváckych súborov našich seniorov ale aj súborov pri základných umeleckých školách. Množstvo kultúrnych podujatí, ktoré organizovali školy, ale aj naše mestské kultúrne stredisko. Deň na poctu mesta, jarmoky, Zemplínske slávnosti, to všetko malo aj nové prvky, ktoré ich obohatili. Úspech podľa mňa mal aj festival Fest dupľa, podujatie Michalovce s Michalmi Michalom a Michaelám, ale vďaka našim partnerom aj gurmánsky Zemplín fest a podujatie MY sme MI. Radosť som mal aj z toho, že v Michalovciach sme mali možnosť vidieť mnohých umelcov zvučných mien. Lucie Bíla, Katka Knechtová, Lúčnica, Sľuk, Olympic, Fragile, Richard Muller, Radošínske naivné divadlo, Dan Bárta, Nela Pocisková, Dalibor Janda, Michal Hudák, IMT Smile, Kandráčovci, Spievankovo, Peter Bič projekt, Cigánski diabli a mnohí ďalší sú toho jasným dôkazom. Potešili ma aj aktivity vo Freedome a Subteréne, ale i skutočnosť, že každý z posledných rokov sa niesol v znamení niektorého z významných okrúhlych výročí a že aj vďaka tomu sme každý rok vydali novú publikáciu, ktorou sme rozšírili poznanie o našom meste a o ľuďoch, na ktoré je dnes hrdé. Z investícií v kultúre nás všetkých azda najviac potešila digitalizácia nášho kina Centrum, vďaka čomu máme dnes možnosť vidieť filmy aj v 3D kvalite. Veľa radosti mi tiež urobili aj naši športovci. Najviac hádzanárky Iuventy všetkými úspechmi, ktoré dosiahli, a to nielen ženy, ale aj juniorky a ich mládežnícke družstvá. Hokejisti, ktorí dvakrát hrali vo finále svojej súťaže, futbalisti, ktorí patrili takisto k absolútnej špičke v druhej lige. Veľmi dobré obdobie, žiaľ krátke, mali hádzanári HC winLand, čo možno povedať aj o florbalistoch. Mimoriadne ma potešili úspechy všetkých mládežníckych športovcov, ale aj naturálnych kulturistov, silových trojbojárov, kickboxérov, motorkárov, stolných tenistov, džudistov, či mladých florbalistov a hádzanárov. V Michalovciach bolo mnoho športových podujatí, ktoré nám môžu mnohé a nielen slovenské mestá závidieť. Futbalový Michalovce cup s obsadením hviezdnych svetových klubov, Memoriál Tomáša Jakubču s poprednými svetovými hádzanárskymi klubmi, náš maratón, majstrovstvá Slovenska vo viacerých športových odvetviach, tenisové turnaje, súťaž silných mužov Strongman ale aj podujatia, o ktorých sa na Slovensku veľa nehovorilo, ako napríklad bridž, či športové rybárstvo, no tí, ktorí sa danému odvetviu venujú vedia, že aj na nich sa zúčastnila minimálne slovenská elita i zaujímaví zahraniční aktéri. Veľmi ma vždy tešilo, keď som mohol byť aj na športových súťažiach detičiek z materských škôl, seniorov, či ľudí so zdravotným postihnutím. Nemenej radosti mám aj z toho, že napriek istým ťažkostiam, avšak zásluhou zapálených funkcionárov v meste existuje basketbal, vzmáha sa volejbal, mládežnícka chlapčenská hádzaná, čo platí aj o tanečnom športe, jazdectve, či boxe. Najviac radosti som mal ale z toho, ako sa u nás pracuje s mládežou. Všetky kluby, ktoré v meste máme, všetky školy sa aj vďaka podmienkam, ktoré majú vytvorené, i vďaka finančnej podpore mesta, mládeži príkladne venujú. Zásluhou ich obetavých a zanietených funkcionárov, a trénerov, dosiahli celý rad pozoruhodných úspechov, ktorých vymenovanie by zabralo veľa strán. Aj touto cestou im za to ďakujem a verím, že nič z toho, čo sa pre šport v meste doposiaľ urobilo, nebude po komunálnych voľbách akýmkoľvek spôsobom znehodnotené.“
A naopak, čo vás najviac v tomto období sklamalo?
„Sklamaní z môjho pohľadu veľa nebolo. V kultúre ma sklamalo, že sa nám nepodarilo získať financie na rekonštrukciu Zlatého býka a na sochu Sv. Michala, ktorú by sme chceli v budúcnosti umiestniť na zrekonštruovanom Kostolnom námestí. V športe ma sklamalo, že v Michalovciach prestala fungovať mužská hádzaná, čomu sme žiaľ, vzhľadom na očakávanú finančnú pomoc, ktorá bola výrazne nad finančnými možnosťami mesta, nedokázali zabrániť. Potešení však bolo podstatne viac ako sklamaní a ja len dúfam, že tak tomu bude aj v blízkej i vzdialenejšej budúcnosti.“
