Špičkový americký filmový režisér David Lynch svojimi nezameniteľnými kvalitami inšpiroval sedem mladých výtvarníčok z rôznych kútov Slovenska. Je to človek, ktorý vo svojich dielach kombinuje absurdnosť a bizarnosť a má chuť pre tvorbu, čo sa skrýva aj u týchto dievčat.
Pred týždňom v piatok galéria Subterén umožnila vystaviť maľby, objekty, fotky a videoinštalácie Ivane Kohlhammerovej, Jane Zátvarnickej, Lenke Sukeníkovej, Lenke Jurigovej, Zuzane Sobôtkovej, Linde van Dalen a Zuzane Gombošovej. Názov výstavy „Lynchové aqvabelly“ vymyslela Ivana Kohlhammer. „Prišlo mi to také absurdné. Jednak to slovo a aqvabelly samotné ako "šport", ten násilný úsmev, keď robia aqvabelly formácie vo vode“, konštatovala Ivana. Koncept výstavy vytvorila výtvarníčka Ivana Kohlhammer, študujúca na Akadémií umení v Banskej Bystrici, v ateliéri digitálnych médií u Mgr. art. Ing. Michala Murina, ArtD. Tvorba zúčastnených mladých žien má podobnú poetiku, ktorú Ivana zúžitkovala na tejto výstave. Zvolené diela vychádzajú z konceptu a zapadajú do neho, a tak vytvárajú jedno spoločné dielo, ktoré sa snaží priblížiť ženský pohľad na nezameniteľnú atmosféru a príchuť tvorby Davida Lyncha.
Využíva starobylú techniku enkaustiku
Lenka Sukeníková pracuje so starobylou technikou „enkaustikou“, pri ktorej sa farebné pigmenty miešajú s voskom. „Práca musí byť skutočne rýchla. Lenku som si vybrala kvôli tomu, že bola schopná túto starú metódu posunúť do súčasného kontextu a vďaka svojej zručnosti, ale najmä vďaka svojskému autorskému rukopisu dala vyniknúť zvláštnej atmosfére tejto techniky“, konštatovala organizátorka výstavy.
Videoinštalácie a videoprojekcie v skladových priestoroch
Jana Zátvarnická spolu s Ivanou Kohlhammer svoju videoinštaláciu a videoprojekciu vystavujú v doteraz nevyužívaných priestoroch Subterénu. Zátvarnická vystavenú prácu vytvorila len pre túto výstavu. Je to exkluzívne dielo, projekcia na maľby. Zachytáva stav vedomia, prebúdzanie sa zo stavu racionality do reality. Kohlhammerová si pre svoju videoprojekciu zvolila zvláštnu miestnosť so zasypaným tunelom. Komunikujú tu spolu dva priestory. Jeden obsahuje ženské telo, na ktorom sa objavujú krátke texty a druhú polovičku dialógu dopĺňajú prázdne priestory, opustené byty či apartmány. „Z nájdených fotografií som vytvorila 3D miestnosti, čo mi umožnilo pohrávať sa v nich so svetlom a textom. Akoby s každým svitaním vznikala v tom prázdnom, čistom priestore veta a komunikovala so ženským telom v tme“ dodala Ivana. „Tieto priestory nám veľmi pomohli. Subterén ich využíval zatiaľ len ako sklad. Ukázalo sa, že sú veľmi vhodné na takéto využitie. Myslím si, že v iných priestoroch by tieto práce tak nevyzneli, získali tu totiž výrazný site-specific nádych“, povedala Kohlhammer.
Jej diela pripomínajú gynekologické zariadenia
Zuzana Sobôtková vystavuje práce akceptujúce ženskú zraniteľnosť. „Pôsobia klinicky sterilne, ako keby ste boli v gynekologickom zariadení a vidíte ženu s roztiahnutými nohami v životnej veľkosti, čomu pomáhajú aj nainštalované kachličky. Zároveň sú nesmierne krehké a zraniteľné, krásne a čisté vo svojej forme“ uviedla Ivana. Výstavu môžete vidieť v priestoroch galérie Subterén do konca apríla, ale už bez projekcií, pretože nie je možné zapožičať elektroniku na celé obdobie trvania výstavy. Martina Králiková
