Trénerské žezlo je niekedy veľmi horúce a je na každom lodivodovi, ako ho uchytí pevne do rúk. To je aj prípad ukrajinského trénera Borysa Petrovského, ktorý po skončení minulej sezóny druhýkrát vstúpil do tej istej rieky. Stal sa opäť trénerom Iuventy Michalovce, teda klubu, z ktorého musel v roku 2010 pre nepresvedčivé výsledky odísť. Navyše, trénerské žezlo preberal po úspešnom Jánovi Packovi, ktorý mu „zanechal“ obhajobu cenného tripple, teda zisku titulu majstra Slovenska, víťazstva v Slovenskom pohári a taktiež triumfu v česko-slovenskej WHIL. Petrovskému pozíciu v rozbúrených vodách navyše počas celej jesene sťažovali zdravotné problémy hráčok a niekedy mal tento rodák z Užhorodu naozaj čo robiť, aby poskladal zostavu na zápas. Aj napriek tomu sa vo vodách sedemnásobného ženského hádzanárskeho majstra neutopil, ba v jeseni doplával bez ligovej prehry na prvom mieste interligovej tabuľky. Navyše, s tímom postúpil do semifinále Slovenského pohára, takže Iuventa je reálne v hre o všetky tri trofeje, ktoré získala aj minulú sezónu. V niečom sa však už minulá sezóna nevyrovná. Michalovčanky totiž vypadli z pohárovej Európy už na jeseň, nezopakujú teda účasť v osemfinále Pohára EHF z minulej sezóny. Objektívne však musíme priznať, že rumunský Brašov bol v treťom kole Pohára EHF oveľa silnejším protivníkom, akého našla Iuventa minulú sezónu v slovinskom Zagorí. O jesennej časti, ale nielen o nej, sme sa porozprávali s trénerom aktuálneho lídra WHIL Borysom Petrovským.
Pán tréner, máte za sebou jesennú časť, je teda časť na hodnotenie. Iuventu ste doviedli po deviatich kolách na čelo interligovej tabuľky, navyše ste s ňou postúpili aj do semifinále Slovenského pohára. Ste teda naďalej v hre o všetky tri trofeje, ktoré Michalovčanky získali aj minulú sezónu. Aké pocity vo vás vyvolala jesenná časť a aká je s ňou vaša spokojnosť?
„Vo svojej trénerskej kariére razím myšlienku, že tréner nikdy nemôže byť spokojný. To teda určite nie som, pretože vždy je čo zlepšovať. Sme na dobrej ceste, no čaká nás veľa práce. Spokojnosť teda odo mňa nečakajte. Máme pred sebou ešte veľmi ťažkú jarnú časť, ktorá bude podľa mňa ešte ťažšia ako jeseň. Čakajú nás zápasy u najväčších súperov o WHIL, teda v Moste a na Slavii. Súťaž je veľmi vyrovnaná. Je tu veľa družstiev, ktoré môžu zobrať body každému. Ťažký duel očakávam tak v Zlíne, ako aj Olomouci, doma máme Šaľu, s ktorou sú vždy vyrovnané duely. Sme lídrom súťaže a musíme s tým rátať, že každé družstvo sa na nás bude chcieť v jari vytiahnuť. Musíme sa teda na túto náročnú časť sezóny dobre pripraviť. Chcel som ísť s tímom aj na krátke sústredenie, no žiaľ, prichádzajú sviatky, nebude teda na to priestor.“
Najväčším negatívom budú zrejme zranenia. Tie kvárili Iuventu od začiatku prípravy. Od minulej sezóne vám chýbajú dlhodobo zranené Marianna Rebičová s Laurou Geričovou, ku ktorým sa pridala počas letnej prípravy aj ďalšia spojka Mária Olšovska. Navyše, zranenia či choroby sa nevyhli počas jesene ani ďalším hráčkam.
„Tie dlhodobé zranenia sa do tímu preniesli ešte z minulej sezóny. Keď pominiem zranenie Olšovskej, tak v jeseni sa nám dlhodobé výpadky hráčok vyhýbali, no na druhej strane mala menšie zdravotné problémy skoro každá jedna hráčka. Skoro v ani jednom zápase som nemohol počítať so všetkými. V lete sa zranila Levčenko, potom prišli na rad zdravotné problémy Hruščákovej s Wollingerovou, ďalšie choroby, zranenia sa nevyhli ani Trehubovej s Kučerovou a na záver nám vypadli aj skúsená Hruščáková s Horňákovou. To by zamávalo s každým jedným tímom, no my sme ligovou jeseňou prešli bez prehry, čo by podľa mňa veľa tímov v tejto súťaži nedokázalo. Zranenia samozrejme patria k športu. Som veľmi rád, že postupne sa dlhodobo zranené zapájajú do tréningu a dúfam, že Rebičová s Geričovou nám v jari pomôžu. Sú to úderné spojky, ktoré nám v jeseni chýbali. Teraz ich budeme mať a teda naša sila bude väčšia. K vašej otázke, negatíva jesene som samozrejme videl aj ja a zranením patrí v mojej hierarchií negatív vysoké miesto. Za seba môžem povedať, že takú maródku ako som mal teraz, som vo svojej trénerskej kariére ešte nevidel...“
Vy ste v Michalovciach pôsobili aj v sezóne 2009/2010. Aj vtedy ste sa museli vysporiadať s veľkou maródkou, kedy bola zranená prakticky každá jedna hráčka. Vidíte v týchto dvoch sezónach paralely?
„Áno, aj nie. Sezóna, ktorú spomínate, bola na jednej strane poznačená zraneniami, no na tej druhej nebol v tomto čase ani káder najlepšie poskladaný. Chýbalo tam vtedy niekoľko hráčskych somatotypov, napríklad sme boli bez ľaváčky. Aj preto som si vtedy spomenul na Táňu Trehubovú, ktorú som sem dotiahol. A kde je Táňa dnes? Je z nej jedna z najlepších hráčok interligy. Vtedy bolo v kádri málo hráčok, prišli zranenia a rázom nebolo koho postaviť. Teraz bola situácia trošku iná s tým, že káder družstva je široký, navyše máme dobre zastúpenú aj mládež. Siahnuť teda bolo našťastie po kom. Povedal by som, že maródka bola väčšia teraz, ako vtedy, no klub je na lepšej úrovni a dá sa s tým vysporiadať lepšie.“
S kým ste boli počas jesene spokojný najviac a kto by mal počas jari podľa vás viac zabrať?
„Na túto otázku vám nebudem odpovedať priamo. V šatni si samozrejme povieme, kto ma uspokojil a kto nie, no do médií mená hráčok, ktoré ma uspokojili a ktoré nie, dávať nebudem. Myslím, že to patrí do šatne.“
V interligovej tabuľke zimujete na prvom mieste. Z deviatich súbojov ste stratili iba dva body, za remízy v Porube a v Šali. Paradoxne, v oboch dueloch ste boli blízko k víťazstvám, no tie ste stratili v záverečných sekundách. Čomu to pripisujete?
„Máme mladé družstvo, ktoré sa v týchto momentoch nevyhlo taktickým chybám. Tie však priraďujem k tomu, že nám chýbala skúsenosť a s tým spojené lepšie riešenie daných situácii. Máme rezervy, uvedomujeme si ich a chceme pracovať na tom, aby sa tieto chyby v ďalších zápasoch neopakovali.“
Ktorý z ligových duelov vás uspokojil najviac?
„Samozrejme, tie v ktorých sme vyhrali. Tešia ma všetky víťazstvá, no najviac si cením domáce so Slaviou Praha, kde sme podali najlepší výkon a s Mostom. To druhé možno ešte viac, pretože sme vtedy museli otáčať nepriaznivé skóre. Dievčatá ukázali charakter a proti silnému súperovi v zápase, v ktorom nešlo o kvalitu, ale o body, zvíťazili. Výkonom ma uspokojil aj domáci zápas s Brašovom, v Rumunsku to už bolo o niečom inom, tam sme už tak dobre nezahrali.“
Na záver sa dotkneme vášho účinkovanie v európskom pohári. V Pohári EHF ste nezopakovali minulú sezónu, v ktorej sa družstvo predralo do osemfinále. Kde vidíte hlavné príčiny?
„Hlavnou príčinou bol veľmi ťažký žreb. Rumunský Brašov podľa mňa môže Pohár EHF aj vyhrať. Určite sme sa s ním chceli pobiť o postup a bol by som rád, keby sa nám podarilo postúpiť do osemfinále. Vypadnutie ma mrzí, no objektívne však treba povedať, že jeho hráčky boli v oboch súbojoch nad naše sily a postúpili zaslúžene.“
Peter Brendza
