Ďalší odchovanec hlási návrat do michalovskej Dukly. Potom, čo v súčasnom kádri figurujú Pavol Borko, Ľuboš Fajčák, Patrik Huňady či Tomáš Banovský, sa na prelome rokov k tímu pridal aj obranca Martin Boboš.
Robustný bek, ktorý v pondelok oslávil dvadsiate narodeniny, naposledy pôsobil v zámorskej juniorke, kde hrával za Prince George Cougars. Do tohto tímu sa pobral spoločne s ďalším hráčom HC Košice Dávidom Šoltésom po sezóne 2012/2013. „Tá prvá sezóna ešte bola v pohode. Na ľade som trávil dosť času, takže som bol spokojný. Všetko sa zmenilo v tejto sezóne. Nebolo to až také optimálne, ako v tej prvej. V podstate som iba zaskakoval. Rozhodol som sa teda pre návrat na Slovensko,“ rozhovoril sa obranca, ktorému iba jeden centimeter chýba k dvom metrom. Ten sa po návrate na rodnú hrudu najskôr hlásil v Košiciach, odkiaľ do zámoria odišiel. „Mal som s nimi zmluvu, takže som sa najprv musel ukázať tam. Po dohode som sa však rozhodol radšej zvoliť michalovskú cestu, kde vidím väčšiu perspektívu hrávať. V Košiciach by som zrejme v áčku šancu nedostal a hrával by som iba za juniorku. Prvá hokejová liga je však pre môj rast lepšia a aj preto som uprednostnil návrat domov.“
Michalovská Dukla mala posledné roky v prvej lige veľké ambície. Tak to je aj teraz, keď finalista posledných dvoch ročníkov opäť hlási útok na najvyššie priečky. S akými ambíciami sem prichádza obranca podkutý skúsenosťami zo zámorského juniorského hokeja? „Ambície určite má klub, mám ich aj ja. Chceme sa pobiť o čo najlepšie umiestnenie v základnej časti a potom v play-off minimálne zopakovať finále. Samozrejme, vyhrať prvú ligu a hrať extraligovú baráž by bolo niečo fantastické. Určite to nie je nereálne. Teraz sa nám síce nedarí, no ja verím, že sa nakopneme a budeme rúbať vysoko. Mužstvo na to určite máme,“ zdôraznil Martin Boboš. Ten v metropole Zemplína naposledy pôsobil v žiackej kategórii. Po svojom príchode do Dukly však v jej šatni našiel viacero starých - známych. Či už to boli rodení Michalovčania, ale aj jeho spoluhráči z úspešnej košickej juniorky. V minulosti totiž Boboš brázdil ľad košickej Steel arény aj s Halásom, Podsedlým, Fedorkom, Buraľom, Schnellym či Brijákom. „Je to určite oveľa lepšie, ako keby som prišiel do nového klubu a nikoho by som nepoznal. Tak to bolo v Kanade, kde na mňa čakali samé nové tváre. Teraz je to iné. Už pri príchode som poznal viacerých chalanov a to bolo pri mojej adaptácii výhodou,“ poznamenal Martin Boboš, ktorý zatiaľ za michalovskú Duklu odohral tri zápasy a zaznamenal v nich jednu asistenciu. „Samozrejme, že je to iný hokej, ako v kanadskej juniorke. Klzisko je dlhšie, no rýchlo som si na to zvykol a dúfam, že to z mojej strany bude len a len lepšie. Chcem totiž tímu pomôcť čo najviac.“
Dvadsaťročný Martin Boboš bol v minulosti aj mládežníckym reprezentantom Slovenska. Pred dvoma rokmi sa zúčastnil majstrovstiev sveta do 18 rokov v ruskom Soči práve s generáciou, ktorá získala na prelome rokov fantastický bronz na šampionáte do 20 rokov v kanadských mestách Montreale a Toronte. V terajšej nominácii ale Boboš chýbal. Neľutuje teda, že si na šampionáte nezahral? „Určite mi to ľúto je. Bolo to ale rozhodnutie trénera Bokroša a to treba rešpektovať. Uprednostnil hráčov, ktorých mal na očiach v dvadsiatke celú sezónu a jeho rozhodnutie sa nakoniec ukázalo ako správne. Možno, keby som uprednostnil projekt dvadsiatky, pred odchodom do zámoria, moja šanca na účasť na majstrovstvách sveta by bola reálnejšia. Na trénera sa za to určite nehnevám,“ podotkol Boboš, ktorý pravidelne sledoval zápasy svojich rovesníkov aspoň z pred televíznej obrazovky. „Chlapcom som držal palce a tretím miestom ma veľmi potešili,“ uzavrel debatu 199 centimetrov vysoký a 108 kilogramov vážiaci Martin Boboš.
Peter Brendza
