Kriminalita je slovo, ktoré počujeme hádam každý deň. Samozrejme, ľudí najviac zaujíma „nešťastie iných“. Treba si však uvedomiť, že všetko čo vidíme v TV a čítame v časopisoch sa môže stať hocikomu z nás. Horším prípadom je, keď kriminalitu vykonávajú deti a mladiství.
Mládež naša budúcnosť?
Ak človek pozerá niektoré večerné správy, resp. číta rôzne bulvárne denníky, možno sa ani nestíha čudovať vynaliezavosti, alebo až absurdnosti mnohých trestných činov. Naše malé Slovensko má len 5,5 milióna obyvateľov, trestných činov však máme viac než dosť. Denne sa stretávame s vraždami, lúpežami, autonehodami s úmrtím a pod. Obrovské množstvo z týchto absurdít vykonajú mladistvé osoby, ktoré častokrát ani nie sú trestne postihnuteľné. Možno už v týchto prípadoch platí, že páchatelia vedia svoje práva, nie však povinnosti. Štatistiky hovoria jasne: do konca septembra 2009 pokiaľ sú dostupné štatistické údaje MV SR, bolo spáchaných 408 589 trestných činov na území celého Slovenska, z toho bolo až 25 317 spáchaných maloletými, resp. mladistvými páchateľmi. Jednoznačne najmasovejšia kriminálna činnosť bola v rozmedzí júla až septembra 2009, kedy ich bolo spáchaných až 216 001, z toho až 13 158 činov spáchali maloletí, resp. mladiství páchatelia. Ak si to zrátame, maloletí, resp. mladiství páchajú až 6,3 % všetkých trestných činov. V tomto prípade nemusí byť percento veľmi podstatné, dôležité je až päťciferné číslo za tri mesiace...
V čom je problém?
Určite je táto otázka na mieste. V nedávnych televíznych správach boli dvaja malí lupiči, ktorí sa vlámali do potravín, kde ukradli hlavne alkohol a cigarety. Samozrejme, lup hneď vyskúšali, policajti teda museli vyčkať až vytriezvejú. Reakcia týchto lupičov bola prekvapujúca: „Urobili sme to len tak“. Znamená to teda, že mládež začne pomaly kradnúť, možno aj niečo horšie „len tak“, aby sa zabávala? Samozrejme, polícia má v týchto prípadoch zviazané ruky.
Čo nato polícia?
Hovorkyňa krajského riaditeľstva policajného zboru Jana Demjanovičová nám k tejto téme dala stanovisko: „Polícia môže v tomto prípade postupovať v zmysle platných zákonov.“ V tomto prípade to znamená, že zákon hovorí jasne v neprospech polície. Mladiství sú v podstate nepostihnuteľní. A neplnoletí sú postihnuteľní len čiastočne.
Prečo letné mesiace?
Túto problematiku je treba pojať zo širokého hľadiska. Zaujímavou je určite informácia o náraste trestných činov v letných mesiacoch. „Dá sa hľadať určite súvis s tým, že rodičia častokrát ani len nevedia, kde sú ich deti“, hovorí psychologička Henrieta Boruchová-Sochová. Mnohí rodičia nemajú čas na svoje dieťa a to potrebuje niekam „zapadnúť“. „Pokiaľ dieťa nemá dostatočnú pozornosť rodičov, hľadá určité skupiny ľudí, kde môže vyniknúť. V momente, keď sa schyľuje k nejakej činnosti, v podstate akejkoľvek, dieťa nepremýšľa, či je daný čin dobrý, alebo nie, jednoducho ide, lebo je v partii ľudí“, dodáva. Samozrejme rodičia sa musia predovšetkým starať o to, aby rodina mala z čoho žiť. Netreba však zabúdať na niektoré prieskumy, ktoré hovoria, že v dnešnej hektickej dobe sú rodiny s desiatimi minútami komunikácie s dieťaťom počas celého dňa. Zväčša tej negatívnej, v ktorej rodič väčšinou dieťa karhá za niečo, čo nespravilo, nestihlo, nevedelo. „Určite chýba pozitívna „reč“, ktorá by viedla ku konštruktívnej diskusii, v ktorej by sme napríklad deťom a mladým popisovali TV program, v ktorom je trestná činnosť, resp. drastické filmy a v neposlednom rade aj počítačové hry, kde je samé zabíjanie. Pokiaľ sa takéto veci zanedbávajú, mladí si to osvoja a stáva sa to pre nich bežným javom, a to je problém“, poznamenala Borúchová-Sochová. Neposledným dôležitým aspektom v kriminalite mladistvých sú alkohol a drogy. „Tento problém je asi najzložitejší. Mladiství si častokrát vypijú, v krčmách s nalievaním alkoholu samozrejme problém nemajú, o marihuane a tvrdších drogách ani nehovoriac“, dodáva. Pod vplyvom alkoholu a drog určite deti a mladiství strácajú kontrolu, čo vedie poväčšine k agresivite.
Čo môžeme proti tomuto robiť?
Jednoznačná odpoveď na túto otázku neexistuje. Je treba sa však zamyslieť nad tým, či sa venuje deťom a mladým dostatok času. „Je treba si uvedomiť, že pre dieťa je rodič väčšinou akýmsi vzorom, pokiaľ však strácajú medzi sebou kontakt, dieťa hľadá vzory niekde inde. Môže to byť televízia, internet, partia a pod. Je preto dôležité, aby sa samotná výchova nezanedbávala“, prezradila psychologička Boruchová-Sochová. Rodičia si častokrát neuvedomujú, že deti a mladiství majú tiež svoje problémy. Nie vždy to býva, len o štúdiu a o ničom inom. „Mnoho rodičov má mylnú predstavu o problémoch detí. Je skupina rodičov, ktorí hovoria, že jedinou starosťou dieťaťa je škola a známky, toto je však práve naopak. Deti majú taktiež svoje emócie a problémy, ktoré musia zvládať tak, ako my dospelí,“ podotýka. Mnohokrát sa v rodinách stáva, že dieťa je za „zlýhanie“ telesne trestané, čo môže viesť k agresii v škole, resp. neskôr na strednej škole. V neskoršom veku k samotným trestným činom, ktoré môžu ovplyvniť celý život mladého človeka.
Július Kmec