Aj tretí zápas štvrťfinálovej série play-off prvej hokejovej ligy medzi po základnej časti piatym HK Dukla Michalovce a štvrtým MHK 32 Liptovský Mikuláš priniesol zaujímavý a dramatický hokej. Tak ako na Liptove, tak aj na Zemplíne, mohol skončiť remízou a opäť bol v hre výsledok 4:4. Proti však boli Michalovčania, ktorí ubránili najtesnejšie vedenie a nakoniec sa tešili z výhry 4:3, čím získali semifinálový mečbal.
Po dvoch zápasoch v Liptovskom Mikuláši a splnenom cieli Michalovčanov vyhrať aspoň jeden zápas, s podobným úmyslom prišli k súperovi aj Liptáci. Prvý pokus im v utorok nevyšiel. „Rozhodlo to, že Michalovčania strelili o jeden gól viac, ako my,“ rozhovoril sa útočník MHK 32 Liptovský Mikuláš Matúš Sukeľ, ktorý sa do povedomia slovenského hokejového fanúšika dostal úspešným účinkovaním na majstrovstvách sveta do 20 rokov. Tie sa na prelome rokov uskutočnili v Kanade a slovenskí reprezentanti tam získali bronzové medaily. „Mali sme to rozohrané dobre. Viedli sme 2:1, no domácim sme dovolili v druhej tretine nielen vyrovnať, no dostať sa aj do vedenia. Tento úsek asi rozhodol. Aj keď sme sa snažili, otočiť sa to už nedalo. Z našej strany síce za stavu 2:4 prišiel kontaktný gól a aj následný tlak, vyrovnanie však už nie. Opäť to bol vyrovnaný zápas, podobný ako tie u nás. Všetky tri sa podobali a rozhodovalo v nich to, kto využije viac šancí. Dnes sa to podarilo Michalovčanom, no ja verím, že nie je všetkým dňoch koniec a do série sa ešte vrátime,“ podotkol Matúš Sukeľ.
Benjamínok mikulášského tímu je presvedčený, že jeho družstvo v stredu zaberie. Inak sa môže stať, že sezóna je pre nich pasé... „Musíme niečo zmeniť. Z našej strany musí prísť iný začiatok, ako dnes. Jednoducho to chce viac korčuľovať, napádať a výsledok určite príde. To, že naša sezóna môže v stredu skončiť si určite nepripúšťame a chceme ešte zabojovať o jej návrat na Liptov,“ dodal na záver mládežnícky reprezentant SR.
Oveľa väčšia spokojnosť bola po utorkovom zápase v michalovskej šatni. V tíme „vojakov“ sa darilo hlavne trojici útočníkov. S troma kanadskými bodmi síce skončila dvojica Richard Šechný - Peter Čížek (obaja gól a dve asistencie), no honor prvej hviezdy sme sa rozhodli udeliť ďalšiemu útočníkovi Štefanovi Majerníkovi, ktorý síce zaznamenal iba dva kanadské body, no strelil nesmierne dôležitý tretí a víťazný štvrtý gól michalovskej Dukly. „Bol to nesmierne náročný zápas a som preto rád, že sme si v ňom pripísali síce ťažko vybojované, no veľmi dôležité víťazstvo,“ podotkol center tretej lajny, ktorý sa po zranení Martina Drotára presunul do elitného útoku Michalovčanov.
Víťazstvo Dukly sa naozaj nerodilo ľahko. Jej hráči síce mali v prvej tretine prevahu a svojho súpera prestrieľali 12:4, no Liptáci vyťažili doslova z minima maximum, keď po prvej dvadsaťminútovke viedli gólom Jána Roháča 1:0. „Chceli sme na nich vybehnúť, čo sa nám aj podarilo. Žiaľ, trápili sme sa v koncovke a boli sme málo dôrazní pred súperovou bránkou. Vôbec sme nevyužívali to, že ich brankár všetko vyráža pred seba. To sme si hovorili aj v prestávke, že musíme byť dôraznejší a ísť viac do jeho priestoru,“ uviedol Štefan Majerník. Ten bol nakoniec strojcom obratu, keď 25 sekúnd pred koncom druhej tretiny po prvýkrát v dueli poslal svojich do vedenia. Gólom z ťažkého uhla vtedy nachytal golmana hostí Juraja Hollého. „To bol len náhodne nahodený puk. Presvedčili sme sa, že treba strieľať z každej pozície a aj takéto góly platia, ešte viac v play-off,“ podotkol michalovský útočník. Odchovanec košického hokeja v službách michalovskej Dukly verí, že družstvo v stredu premení semifinálový mečbal a na Liptov sa v piatok už vracať nebude. „Určite. Chceme rozhodnúť doma, pred vlastnými fanúšikmi. Piaty zápas na Liptove by totiž bola obrovská lotéria. Musíme sa vyvarovať chýb, či zbytočných vylúčení, tak ako od polovice druhej tretiny. Našou výhodou by malo byť, že mi to hráme na štyri päťky a oni na tri. Budú teda unavenejší a práve to môže byť jazýčkom na vážkach v stredajšom súboji. Ako hovorím, návrat série do Liptovského Mikuláša si nepripúšťame a rozhodnúť chceme už v stredu.“
Peter Brendza
