Svoj návrat do rodného klubu si predstavoval inak. Ľuboš Fajčák prichádzal do michalovskej Dukly s cieľom opäť na seba upozorniť kluby vyššej súťaže. Po roku strávenom v extraligovej Banskej Bystrici, kde viac maródoval, ako hrával, potreboval dobrú sezónu. Tú zo začiatku aj mal, no prišiel nešťastný záver roka 2014, kedy sa ozvalo zranené rameno a všetko bolo inak. Rozhodnutie lekárov bolo jasné a nezmeniteľné - operácia a koniec sezóny.
Vráťme sa však ešte do augusta minulého roka, kedy sa Ľuboš Fajčák vrátil do michalovskej Dukly. „Prišiel som sem s cieľom viacej hrávať, čo sa mi v úvode sezóny aj darilo. Čo sa týka ambícii, chcel som patriť medzi lídrov tímu. Či sa to podarilo, to už hodnotiť ja nemôžem. S bodmi som možno aj spokojný bol, no s herným prejavom to bolo z mojej strany horšie,“ kriticky priznal odchovanec michalovského hokeja, ktorý v neúplnej sezóne zaznamenal v 27 zápasoch rovnaký počet kanadských bodov za 12 gólov a 15 asistencií a v internej klubovej tabuľke produktivity skončil na ôsmom mieste. Aj napriek tomu nebol so sebou spokojný. „Očakával som viac. Prakticky rok som nehral a tomu zodpovedal aj úvod sezóny z mojej strany. Ako som už spomenul, body boli, s herným prejavom som ale spokojný nebol. Potom som sa síce rozbehol, no zabrzdilo ma zranené rameno, ktoré znamenalo koniec sezóny,“ vrátil sa ešte k sezóne, v ktorej michalovská Dukla už bez neho skončila vo štvrťfinále play-off dvadsaťdva ročný útočník. Ten hrával v prvom útoku s Martinom Drotárom či najskúsenejším hráčom Dukly Richardom Šechným. Ako sa mu s nimi hralo? „Musel by som byť blbec, keby som povedal, že sa mi s Rišom hralo zle. Hrať v prvom útoku, aj v prvej lige, je všade česť, a tak som to aj bral. Tak s Rišom, ako aj s „Duffym“ sa mi hralo naozaj dobre.“
Momentálne rehabilituje, ďalšiu sezónu zatiaľ nerieši
Jeden z najtalentovanejších odchovancov michalovského hokeja začal sezónu v klube, kde mal podpísanú zmluvu, čiže v extraligovej Banskej Bystrici. Tam chcel zabojovať o miesto v prvom tíme, v čom mu však zabránilo zranenie ramena a aj to urýchlilo jeho návrat do Michaloviec. „V auguste na letnej príprave v Banskej Bystrici som si v ňom potrhal väzy a doktor mi už vtedy odporúčal operáciu. To som si však nechcel pripúšťať. Chcel som hrať cez bolesť a operáciu tak odložiť na koniec sezóny. Hral som teda na vlastné riziko a rameno napokon v decembri nevydržalo. Vedel som teda, že ma operácia neminie a sezóna je tak pasé...,“ smutne uviedol Ľuboš Fajčák, ktorý je už po operácii a momentálne začína s prípravou na ďalšiu sezónu. „Operácia dopadla dobre a momentálne som vo fáze rehabilitácie. Začínam s ním cvičiť a pomaly sa teda dávam dokopy. Dúfam, že do začiatku letnej prípravy by som mal byť v poriadku a pripravený hrať,“ zdôraznil Fajčák. Kde, to však ešte momentálne nevie. „V Bystrici mám do konca marca opciu, ktorú si klub môže uplatniť, no príliš tomu neverím. Budem teda pravdepodobne voľným hráčom. Kde budem pokračovať to ešte neviem. Dva roky som prakticky nehral a potrebujem sa chytiť dobrou sezónou. Určite sú v hre aj Michalovce, no momentálne ďalšie pôsobisko neriešim. Mojím hlavným cieľom je dať sa do poriadku po kondičnej a silovej stránke, a potom budem riešiť ďalšie pôsobisko,“ podotkol Ľuboš Fajčák.
„Baranom“ praje minimálne finále
Ľuboš Fajčák je tak stále hráčom extraligovej Banskej Bystrice, kde po úspešnej sezóne 2012/2013 podpísal dvojročný kontrakt. V prvej sezóne sa aj napriek zraneniu kolena tešil zo zisku bronzu a „Barani“ sa do boja o medaily dostali aj túto sezónu. Aj preto ma Fajčák v extraligovom play-off jasného favorita. „Veľmi im prajem, aby sa dostali do finále a prelomili tak dve neúspešné semifinále. Dvakrát už boli tretí, teraz im prajem lepšie umiestnenie. Káder na to určite majú, aby cez Nitru do finále prešli,“ dodal na záver Ľuboš Fajčák.
Peter Brendza
