Mgr. Vladislav Hrivňák, absolvent Prešovskej univerzity, odbor ekonomika a manažment podniku, špecializácia manažment turizmu a hotelierstva pôsobil 2 roky v praxi. Rozhodol sa, že bude pokračovať v štúdiu ako doktorand a prehlbovať si tak získané vedomosti a poznatky počas vysokoškolského štúdia a svojich odborných stáží. V nasledujúcich 5 pokračovaniach sa s vami podelí so svojimi postrehmi z rôznych krajín.
Moje rozhodnutie študovať na fakulte manažmentu, katedre turizmu a hotelového manažmentu Prešovskej Univerzity v Prešove ovplyvnilo to, že som ako strednú školu navštevoval Hotelovú akadémiu. Takže v mojom prípade bolo rozhodnuté. Chcel som pokračovať v tomto odbore, dozvedieť a naučiť sa čo najviac. A tak po prijatí na univerzitu som bol veľmi rád a tešil som sa na to, čo bude nasledovať najbližších 5 rokov.
Ako do Ameriky?
Nastúpil som do 1. ročníka (vtedy ešte na Inštitút turizmu a hotelového manažmentu, filozofickej fakulty prešovskej univerzity). Veľmi milo ma prekvapil prístup pedagógov, asi možno aj preto, že nie celá výučba prebiehala vo veľkých aulách, ale v učebniach, kde bol priateľskejší prístup a anonymitu nahradilo rýchle spoznávanie sa. Tu sme sa venovali získavaniu všeobecných základov, kde boli aj predmety, s ktorými som dovtedy neprišiel do kontaktu, novinkou bola povinná francúžština. Podľa mňa nám tento prístup pomohol, pretože sme sa aklimatizovali a uvedomili si, že študujeme na univerzite a nie na strednej škole. Zimný semester ubehol ako voda, pretože všetko bolo nové, počnúc školou cez internátny život, až po spolubývajúcich. V letnom semestri som myslel na leto a o tom, ako budem tráviť prázdniny. Vždy som chcel cestovať a spoznávať nové krajiny, preto som sa zaujímal aj o túto formu trávenia voľného času. Dopočul som sa o možnosti vycestovať do USA v rámci študentského programu Work & Travel. Po dôslednom rozhodovaní a získavaní informácií som sa rozhodol využiť túto príležitosť.
Ide sa
Keďže všetko stojí na peniazoch a ja ako študent, som ich nemal veľa, musel som si požičať (od koho iného, ako od rodičov). Po všetkých vybavovačkách s agentúrou, cez ktorú som šiel, úradov, následne ambasáda, po vykonaní skúšok som stál na letisku s cestovnou taškou na pleci a letenkou v ruke, ako sám vojak v poli. Keďže agentúra zabezpečila odvoz z letiska do miesta určenia, sedel som v lietadle pokojný a tešil som sa na dobrodružstvo, ktoré ma čaká. Po prílete na letisko JFK (NYC) v príletovej hale čakal nejaký chlapec s tabuľkou, na ktorej bol nápis VLADIMÍR - SLOVENIA. Až po chvíli hlúpeho pozerania sa na seba vysvitlo, že čaká na mňa. Tak som mu povedal, že sa volám Vladislav a že som zo Slovenska. Veľmi ľahko sa totiž mohlo stať, že by odišiel a to by bola fakt zaujímavá situácia. Potom sme sa tomu smiali cestou do Rehoboth Beach (DE), ktoré bolo moje cieľové miesto na nasledujúce 4 mesiace. Môj nový kamarát ma odviezol až k hotelu, kde som mal pracovať. Cestou som videl naživo všetky tie veci, čo som mal možnosť vidieť iba v televízii. Veľké kamióny s dlhými ,,nosmi´´ (sen asi každého chlapca), všetky džúsy boli 100 percentné (veril som tomu, kým som nevidel čokoládu s nulovým obsahom tuku), mix národov (Pakistan, Rusko, Mexiko, Kolumbia, India, Vietnam, všetko na jednom mieste a naraz), dopravné zápchy (žlté taxíky v širokých pruhoch s obrovskými autami) a všetko to som dychtivo hltal tých prvých pár hodín v Amerike. V Rehoboth ma privítali štyria Slováci, takže som bol spokojný, že sa môžem obrátiť na krajana v čase núdze. Ráno bolo pre mňa prekvapujúce. Začalo zoznamovaním sa s personálom, obhliadkou hotela a najviac ma prekvapilo, že som nerozumel ani slovo (a to som sa anglický jazyk učil od 5. ročníka základnej školy). Po mesiaci zisťovania a prispôsobovania sa americkej angličtine som už rozumel skoro všetko alebo som si domyslel pointu. Mesiac je dlhá doba a stávali sa rôzne nedorozumenia hlavne v práci, no napokon všetko dobre dopadlo.
A čo som robil?
Od 9:00 am - 3:00 pm ,,maintenance´´ - tzv. dievča pre všetko; zametanie parkoviska, výmena vyhorených žiaroviek, nastavovanie kanálov na TV, mikrovlniek, maľovanie atď. Musel som sa naučiť robiť pomaly, alebo ,,tváriť sa´´ , že niečo robím - "looks like job". Mne jedna robota nestačila, lebo som si chcel zarobiť, tak som si musel nájsť druhú. Vďaka manažérke hotela, ktorá sa o nás veľmi dobre starala som pracoval ako asistent hlavného recepčného. Tento post mi vytvorila po rozhovore o mojom študijnom zameraní na Slovensku. Tak sa stačilo umyť, prezliecť, upraviť a už som bol v inej práci. Tam som bol od 3:30 pm do 11:00 pm. Toto striedanie zamestnania zo sedavého a manuálneho mi umožnilo, že som sa cítil fyzicky a psychicky dobre, takže som nemusel brať voľno. Tak som makal 4 mesiace v kuse.
To bolo moje prvé leto v zahraničí. Po skončení druhého ročníka som sa opäť vrátil na to isté miesto, no už ako šéfkuchár pre raňajky. Ale to sa už dozviete v nasledujúcom čísle.
Vladimír Hrivňák
