Michalovskí futbalisti slávia historický úspech. V sezóne 2015/2016 si zahrajú medzi slovenskou elitou, čo sa michalovského futbalu aj keď má 103 ročnú históriu, ešte nepodarilo. Partia okolo Michala Galla je prvou, ktorá to dokázala. V skratke sme sa pozreli na hlavné dôvody, prečo podľa nás konečne prelomili brány najvyššej súťaže a tie vám prinášame v najbližších riadkoch.
Neznámy tréner dosiahol najviac
O postupe do najvyššej súťaž nebolo na začiatku letnej prípravy ani slychu. V metropole Zemplína mali iné starosti. Po odchode trénera Ondreja Dudu museli najskôr nájsť za neho náhradu a voľba funkcionárov padla na Františka Šturmu. Pre niektorých možno nečakaný krok a riziko, keďže predtým tu pôsobil rad oveľa skúsenejších lodivodov 
(Mikuláš Komanický, Vlastimil Petržela, Jozef Bubenko...), sa im nakoniec vyplatilo. Tento rodák z českého Nymburku dokázal to, čo sa pred ním nepodarilo nikomu. Dostal Michalovčanov do najvyššej súťaže.
Naučili sa vyhrávať aj u súperov
Michalovčania predtým jedenásť sezón tápali v druhej najvyššej súťaži. Aj keď infraštruktúrou možno do najvyššej súťaže patria už dávnejšie, vždy tomu niečo chýbalo. Najviac to, že nevedeli uhrať potrebné výsledky u súperov. Na domácom ihrisku to ešte šlo, no zakaždým vonku, keď o niečo išlo, vyhoreli. Tréner Šturma zdôrazňoval, že pôjdu od zápasu k zápasu. Vedel, čo hovorí. Mladému mančaftu chýbala skúsenosť, no tú nahradil mladíckym elánom a španielskym temperamentom, ktoré nakoniec spôsobili to, čo tu ešte nikdy nebolo. Paradoxne, Zemplínčanom pomohlo aj to, čo pred sezónou asi najviac spomedzi všetkých druholigistov kritizovali. Rozdelenie súťaže im prospelo v tom, že sa naučili vyhrávať vonku. Na jeseň zvíťazili v Prešove, Liptovskom Mikuláši či vo Zvolene, na jar vonku okrem nič neriešiaceho zápasu na Lokomotíve Košice neprehrali ani raz. A nakoniec, práve vonku dosiahli najdôležitejšie víťazstvo vo svojej histórii, keď vyhrali v zápase o všetko v Skalici.
Osobnosť trénera Šturmu
A čím si vysvetliť zmenu spomenutú v predchádzajúcich riadkoch. Aj v mentálnych tréningoch, ktoré zaviedol český kormidelník. Ten dokázal, že vie pracovať s mladými talentovanými futbalistami. Najskôr ich presvedčil v stanovené ciele a potom ich s nimi aj naplnil. Aj keď sa od zimnej prestávky čoraz viac spomínala najvyššia súťaž, družstvu to
neubližovalo a stále išlo od zápasu k zápasu. Práve v týchto momentoch Šturma spolu so svojím realizačným tímom dobre ukočíroval družstvo a aj jeho osobnosť pomohla Michalovčanom k historickému úspechu. Pod ním bude navždy nezvratne podpísaný práve František Šturma.
Skalopevná obrana
Viacerí sa pýtali, bol postup Michalovčanov zaslúžený? Odpoveď je jasná, áno bol. Nazbierali najviac bodov spomedzi všetkých druholigových účastníkov, strelili najviac gólov, ba najmenej dostali. Práve defenzívu a jej skalopevnosť by sme chceli vyzdvihnúť tiež. A fakty? V nadstavbovej časti inkasovali Michalovčania iba päťkrát a to všetko na domácej pôde. Vonku ani raz. Viac, ako jeden gól dostali akurát v dvoch ligových zápasoch. V prvom v jesennej časti v Rimavskej Sobote, kde zaknihovali prehru 1:2 a potom v domácej derniére pri výhre nad rezervou MŠK Žilina 5:2. V ostatných prípadoch buď gól nedostali, alebo inkasovali iba raz...
Vsadiť na mladých sa vyplatilo
Okrem defenzívy Michalovčania vynikali aj v ofenzívnej činnosti. Hrali atraktívny útočný futbal, ktorý sa musel divákom páčiť (aj keď tých chodilo oproti minulosti pomenej). V ofenzíve vynikal hlavne Samuel Garcia Bayón, ktorý zaznamenal osemnásť presných zásahov a nechal tak zabudnúť na nepodarenú jarnú časť z predchádzajúcej 
sezóny. Naplno sa ukázali jeho režisérske schopnosti a Šturmom prejavená dôvera. Okolo neho sa vytvorila partia ťahajúca za jeden koniec povrazu. Práve to v minulosti chýbalo a možno spôsobilo, že sa nepostúpilo už skôr. No a posledný dôvod? Podľa nás výborná práca s mládežou, ktorou sa Michalovčania môžu pýšiť. Viac ako 70% futbalistov v kádri prešlo mládežníckou základňou klubu. Hráči získali potrebné ostrohy, pomaly dozrievajú a práve teraz sa môžu pozbierať prvé plody práce, ktorá sa začala pred niekoľkými rokmi. Základňa sa čoraz viac rozširuje a onedlho si budú pýtať miesto v prvom tíme aj ďalší nádejní mladíci. Samozrejme, v najvyššej súťaži iba mladosť stačiť zrejme nebude. Je potrebné družstvo doplniť aj skúsenosťou a keď sa tak stane, sme presvedčení, že Michalovčania nemusia hrať v najvyššej súťaži druhé husle.
ZASLÚŽILI SA O POSTUP
Matúš Kira, Martin Raška – Marcos Calero Perez, Michal Gallo, Oliver Podhorin, Milan Šimčák, Jiří Rabiňák, Jakub Grič, Dominik Kunca, Michal Lechman, Vernon De Marco Morlacchi, Samuel Garcia Bayón, Joan Manuel Sanchez Caballero, Antonio Garcia Montero, Miguel Cobo Calvo, Georgii Gamkrelidze, Adrián Leško, Lukáš Jacko, Michal Hamuľak, Martin Regáli, Tomáš Chovanec, Stanislav Danko, Martin Koscelník, Hector Tubonemi, Jozef-Šimon Turík, Erik Streňo, Lukáš Tóth.
Realizačný tím: Hlavný tréner: František Šturma. Asistenti: Adrián Devečka, Vladimír Rusnák ml. Tréner brankárov: Martin Raška. Vedúci mužstva: Peter Ščobik. Lekár: Viliam Knocik. Maséri: Igor Iľko, Ladislav Bubernák.
Peter Brendza
