Michalovskí hokejisti sa už druhý týždeň pripravujú na suchu na nastávajúcu sezónu. Prvý týždeň strávili na kondičnom sústredení v Medzilaborciach, kde odišli aj tento pondelok večer. Ešte predtým si zatrénovali v Michalovciach a na prvom tréningu tohto týždňa sme mohli zazrieť aj Juraja Faitha. Ten sa zapojil do prípravy až teraz, pretože minulý týždeň mal ešte povinnosti na vlastnom kempe. Práve skúsený útočník by mal byť jedným z ťahúňom ofenzívy „vojakov“ v nasledujúcej sezóne. O treťom príchode Juraja Faitha do Michaloviec, či o ďalších témach, je už nasledovný rozhovor.
Juraj, ako sa zrodil váš príchod do Michaloviec?
„Bol som oslovený pánom Černegom a pánom Tirpákom. Do konca júna som ešte čakal na jeden telefonát, ktorý neprišiel a tým pádom sme sa stretli, a dohodli sa na zmluve pre nadchádzajúcu sezónu.“
Mali ste aj ponuky z iných klubov?
„Ako som povedal, čakal som ešte na jeden telefonát, no ten napokon neprišiel.“
Naposledy ste pôsobili v tíme účastníka nadnárodnej MOL ligy a druhej slovenskej ligy HC Nové Zámky. S družstvom ste postúpili do prvej ligy, kde hrajú aj Michalovce. Neuvažovali ste nad tým, že ostanete na juhu Slovenska?
„Aj keď sa niečo po sezóne hovorilo, oficiálna ponuka z klubu neprišla. Nechcem to ďalej rozoberať. Možno viem, odkiaľ fúka vietor, no už som to uzavrel.“
V Michalovciach ste pôsobili zatiaľ na dve etapy. Najskôr ste tu rozbiehali pod vedením vášho otca Jána svoju seniorskú kariéru a potom ste tu pôsobili opäť pod jeho vedením v sezóne 2010/2011, ktorú viacerí označujú aj za žltačkovú, keďže sa vtedy v tíme vyskytla táto prenosná choroba. Teraz prichádza k vášmu tretiemu príchodu...
„Je to pravda. Na Michalovce zabudnúť nemôžem, pretože som tu začínal s veľkým hokejom. Absolvoval som tu výbornú sezónu, v ktorej som sa tuším stal aj najproduktívnejším hráčom celej ligy. Pamätám sa, ako som bol vtedy s otcom na vyhlásení najlepších hráčov. Keď spomínate tú „žltačkovú sezónu“, bolo to iba na mesiac, kedy som prišiel pomôcť.Teraz to bude na dlhšie. Začínal som tu s kariérou a možno ju tu aj ukončím.“
Juraj Faith na snímke s otcom Jánom
Spomínali sme dve sezóny, v ktorých ste obliekali dres Michaloviec. Ako si pamätáte na divákov na tomto zimnom štadióne?
„Spomínam si na nich len v tom najlepšom, zakaždým boli fantastickí. Ešte za mlada sa pamätám, stále bol plný dom. Plné hľadisko chodilo na naše zápasy aj počas sezóny, kedy som tu bol asi mesiac. Môžem teda povedať, že v Michalovciach sú jedni z najlepších divákov na Slovensku. Určite môžu byť tunajší hráči a funkcionári pyšní na to, koľko sem chodí ľudí na hokej.“
Trošku sa dotkneme ambícii. S akými sem prichádzate?
„Dlho som nehral prvú ligu, takže o jej úrovni hovoriť nemôžem. Myslím si však, že táto sezóna bude napínavá, pretože je tam viacero vyrovnaných tímov. Hovorí sa, že táto liga môže byť zaujímavejšia, ako Extraliga. Netvrdím, že kvalitnejšia, to v žiadnom prípade. Myslím skôr na to, že tu bude viac mužstiev, ktoré sú vyrovnané. Nebude to teda tak ako v Extralige, kde sú hore Košice a ostatné družstva nižšie. Práve na to sa teším, že to bude napínavejšie a vždy sa o niečo bude hrať. Už len nová baráž by mala úroveň a kvalitu prvej ligy zvýšiť.“
Dres michalovskej Dukly si oblečie znova po štyroch rokoch
V prvej lige bude účinkovať aj váš posledný chlebodarca Nové Zámky. Tešíte sa na konfrontáciu s týmto tímom?
„Samozrejme, že áno. Ja som v Nových Zámkoch absolvoval dobrú sezónu a mám tam veľa kamarátov. Aj preto sa na súboje s týmto súperom teším.“
Ste tu síce iba jeden deň, no opýtame sa aj na káder. Čo hovoríte na ten michalovský?
„Niektorých hráčov poznám, niektorí su pre mňa ešte neznámou. Máme zhruba mesiac na prípravu a v zápasoch sa určite vykrištalizuje zostava. Uvidíme teda. August bude ťažším mesiacom, no treba začať dobre v sezóne a od toho sa odpichnúť.“
Počas letnej zaberačky
Spolu s vami by v tíme mali pôsobiť až piati ruskí hokejisti. Pamätáte si na takýto počet legionárov v tíme, kde ste pôsobili?
„Na Slovensku ani nie, ale keď som hral v nemeckom Freiburgu, tak sme v tíme mali až deväť Rusov. Ja s hráčmi z tejto krajiny mám dobre skúsenosti. Nejde o to, či je niekto Rus, Kanaďan alebo Američan, skôr o to, aby sme vytvorili dobrú partiu, ktorá bude ťahať za jeden koniec povrazu. V hokeji totiž individuálne výkony nestačia, musí zabrať celý tím. Darmo, že jednotlivec vyskočí, keď nie je kolektívny úspech. Vtedy sa ani na toho jednotlivca nepozerá tak, ako vtedy, keď má mužstvo úspech.“
V Michalovciach sa míňate s vaším kamarátom Richardom Šechným, s ktorým ste nedávno opäť uskutočnili hokejovú akadémiu. Nemrzí vás to, že sa nedohodol s klubom na zmluve a nemôžete si teda spolu opäť zahrať?
„Určite, že ma to mrzí. Rišo je jeden z mojich najlepších kamarátov. Pôsobili sme spolu v Košiciach či Poprade a bolo naším snom, zahrať si ešte niekde spolu. Opäť to nevyjde a možno, že už to vôbec nevyjde. Pri mojom a jeho veku je totiž dosť možné, že sa už v jednom tíme nestretneme. Bolo našou ambíciou hrať spolu, no žiaľ, Rišo sa nedohodol na novej zmluve a pokračovať tu nebude.“
Skúsenosti michalovskej Dukly: Zľava Peter Čížek, Zoltán Kubát a Juraj Faith
Kto je Juraj Faith
Syn bývalého ligového hráča a neskôr aj trénera Jána, ktorý dvakrát sedel aj na trénerskej stoličke v Michalovciach, sa narodil 14. marca 1976 v Košiciach, kde aj začínal svoju bohatú hokejovú kariéru. Tú seniorskú rozbiehal pod vedením otca v Michalovciach, kde vo svojej prvej seniorskeej sezóne zaznamenal 57 bodov, čím sa stal najproduktívnejším hráčom prvej slovenskej ligy. Postupne hrával v materských Košiciach, Spišskej Novej Vsi, francúzskom Mulhouse, nemeckom Freiburgu, Poprade, opäť v Košiciach, Zvolene, Martine, opäť v Michalovciach, Žiline, zahral si aj vo Veľkej Británii, kde hájil farby tímu Manchester Phoenix, opäť sa vrátil do Freiburgu a v sezónach 2013/2014 a 2014/2015 si zahral nadnárodnú MOL ligu. Najskôr v drese Miškolcu, minulú sezónu strávil v Nových Zámkoch, v ktorých odohral nielen MOL ligu, ale aj druhú slovenskú ligu. Vo svojej zbierke má jeden majstrovský titul, ktorý získal s tímom HC Košice (2008/2009). S oceliarmi získal aj tri strieborné medaily, jednu pridal aj s Popradom.
Peter Brendza
