Vlado Hrivnák sa vo svojom treťom príbehu prenesie po absolvovaní tretieho ročníka do slnečného Grécka. Na poloostove Chalkidiki si vyskúšal viacero zaujímavých pozícii v rámci hoteliérstva.
Tretí ročník bol asi najkrajším. Pribrali sme ešte niekoľko odborných predmetov úzko súvisiacich s naším zameraním, napr.: psychológia a sociológia turizmu, stavby a zariadenia v turizme, manažérska komunikácia. No boli aj predmety, ktoré som si až tak neobľúbil, ako financie podniku, alebo účtovníctvo. Samozrejmosťou bola odborná prax, na ktorú sme sa všetci tešili. Všetko bolo krásne, poznal som kopu ľudí, mal som rád odbor, ktorý som študoval a najväčšia povinnosť bola učiť sa na zápočty a skúšky - čaro študentského života.
Zhoda okolností
Naša univerzita mala partnera s univerzitou v Grécku, preto sme sa my, študenti, mohli zúčastňovať odbornej stáže v tejto krajine. Veľa mojich spolužiakov do tejto krajiny chodilo pravidelne, tak som sa rozhodol, že to počas prázdnin skúsim aj ja. Vybavovanie šlo ako po masle, lebo o všetko sa postarala univerzita, takže žiadne papierovačky, víza, nekonečné čakania v radoch. Celé sa to stihlo počas zimného semestra. V letnom zas prišli grécki partneri a po individuálnych pohovoroch so študentmi si vyberali záujemncov na jednotlivé posty. Mňa si vybrali do reštaurácie v päťhviezdičkovom hoteli. Veľmi ma to potešilo, lebo som v takom "vychytenom" hoteli nepracoval.
Cesta na Chalkidiki
Cesta do Grécka, konkrétne na polostrov Chalkidiki, tam sa totiž nachádzal rezort, v ktorom sme mali pracovať, ubehla rýchlo a hlavne s humorom, veď nás išli dva autobusy plné mladých ľudí, ktorí sa poznajú a tešia sa na leto. Cesta trvala necelých 24 hodín, čo nebolo málo, ale ani veľa. Po príchode na miesto sme sa hlásili v prijímacej kancelárii spolu so študentmi z Ruska, Macedónska, Rumunska, Čiernej hory, Švajčiarska a Česka. Znovu zaujímavý mix ľudí a ja som sa tešil, ako toto leto bude prebiehať. Po ubytovaní som sa išiel hlásiť do hotela, v ktorom som mal pracovať. Manažér ma veľmi pekne prijal, poukazoval mi priestory a povedal, že nasledujúci deň nastupujem. Po odchode som mal ešte dostatok času, tak som sa išiel prezrieť prostredie, v ktorom som mal stráviť zopár mesiacov. Bol to prímorský rezort pozostávajúci z dvoch päťhviezdičkových a dvoch štvorhviezdičkových hotelov, malého prístavu pre jachty, súkromných pláží, reštaurácií, obchodov, barov a taverien. K tomu modré more, svetlé prístrešky, horúci piesok, čistý vzduch, krásna obloha, príjemná atmosféra a priateľskí ľudia. Hneď od prvej chvíle som si to zamiloval V práci som bol o pol deviatej. Na moje potešenie sme sa všetci najprv naraňajkovali a až potom sme začali pracovať. Pracovná doba bola od 9:00 - 13:00 a od 18:00 - 23:00 hod. Všetci sa musia najprv adaptovať, resp. zoznámiť s novým prostredím a ani ja som nebol výnimkou. Prvé dva týždne som pulíroval príbory a poháre v kuchyni tak, ako každý. Tam som sa zoznámil s kuchármi a dobre sme spolu vychádzali. Vzťahy s personálom kuchyne sú veľmi dôležité, pretože som bol neustále hladný. Keďže mi bolo v práci horúco (37 ˚C), tak som sa ostrihal, no nadstavec sa zošmykol a skončil na 3 mm. Keď ma uvidel "maître d’hôtel" (prevádzkar), tak som pulíroval príbory a poháre kým mi vlasy nepodrástli - ďalšie dva týždne. Potom som už konečne pracoval v reštaurácii, síce ako zberač špinavého riadu, ale predsa.
Postup hore
Pretože som rýchlo pochopil celý proces servírovania jedál, onedlho som robil ako "runner" - korigoval som a dozeral, aby jedlá šli v správny čas na správny stôl. Ďalej som postupoval vyššie, mal som na starosti teplý bufet so studeným a "room service". Neskôr, ako asistent hlavného čašníka a následne, ako hlavný čašník som dokonale poznal celú prevádzku a zastupoval som manažéra reštaurácie v jeho neprítomnosti. Naučil som sa, ako vychádzať v ústrety klientom, plniť ich želania - niekedy možno aj veľmi zvláštne. Azda najdôležitejšia vec, ktorú som sa naučil, je umenie komunikácie. Bez toho by to nemalo žiaden zmysel a myslím si, že to je základ pri každej spolupráci. Ak chcete byť dobrý, musíte ovládať umenie komunikovať s ľuďmi - hosťami, ale aj spolupracovníkmi, úsmev je ďalší z faktorov, ktorý zabezpečuje chod dobrej prevádzky. Byť v Grécku a nenavštíviť miesta, ktoré dýchajú históriou by bolo zločinom. Veľmi hlboký zážitok som mal počas návštevy v meste Thessaloniki (Solun), keď som si pomyslel, že odtiaľ prišli pred dávnymi rokmi Cyril a Metod na naše územie. Kráčať po uliciach, po ktorých možno prechádzali aj oni, bolo veľmi zvláštne. Darmo, potvrdilo sa mi, že tam dýcha história na každom kroku. Veľa voľného času sme trávili s priateľmi pri mori, kúpaním sa, zabávaním, športovaním. Aj keď sme vedeli, že skoro každoročne bývajú v okolí, kde sme žili ničivé požiare, nikdy som neveril, že to môžem zažiť aj ja. Pozrieť z okna hotela a vidieť druhú stranu polostrova v plameňoch, nebolo mi všetko jedno. Mali sme šťastie, že oheň sa nerozšíril až k nám.
(vh)
