V Michalovciach spieval presne pred dvadsiatimi rokmi, konkrétne 3. júna 1995 a 4. októbra 2015 sa sem vrátil. Reč je o legendárnom česko-slovenskom spevákovi Karlovi Gottovi, ktorému sa podarilo takmer do posledného miesta vypredať Chemkostav arénu. Po koncerte sme legendárnemu "Kájovi" položili niekoľko otázok.
Pán Gott, aj na dnešnom koncerte sme mohli vidieť, že vašu hudbu majú radi všetky generácie. Čím to podľa vás je?
„Na to nie je recept. Myslím si, že to bude v úprimnosti, všestrannosti repertoáru, trochu v hlase. Bude to aj v tom, že mám rád ľudí a mám rád muziku. Mne sa pošťastilo v živote to, že čo mám najradšej, samozrejme po mojej rodine, sa stalo aj mojou profesiou.“
Vy ste na vrchole už niekoľko desaťročí. Získali ste 39 českých slávikov za najlepšieho speváka. Viete o niekom inom v Čechách alebo na Slovensku, kto by sa vám mohol v tomto smere vyrovnať?
„Ja dnes nemôžem a ani neviem povedať, kto by to mohol byť. Neviem povedať, kto zo súčasných spevákov bude mať takú výdrž, ako sme mali my v dobe, kedy populárna muzika bola mladá. Vznikala veľmi pomaly. Nás bolo málo. Bolo nás počuť z rádia, čo tentoraz nie je až tak možné, pretože je tu konkurencia v zahraničí. Vtedy bol jeden rozhlas, jedna televízia, takže sa hviezda mohla zrodiť aj cez noc. Umelec musí mať aj šťastie na výber ľudí, ktorí mu budú písať hudbu.“
Na nedeľňajšom koncerte v Chemkostav aréne ste od čelného predstavitelia mesta Michalovce primátora Viliama Zahorčáka dostali dres michalovského futbalového klubu MFK Zemplín. Určite to nie je prvý darček, ktorý ste dostali na koncerte. Čo s nimi vlastne robíte?
„Každý jeden si vážim a pre mňa má čestné miesto. Tak to bude aj s dresom, ktorý som dostal od vášho primátora. Všetky darčeky mám doma a je ich naozaj veľa.“
Keď sa ešte môžeme opýtať, ktorý z tých darov má pre vás v srdci prvé miesto?
„To nemôžem povedať, to by som asi urazil ďalšie darčeky. Oceňujem hlavne nápad. Keď sa však pýtate, ktorý ma najviac zaujal, bol to asi ten, keď k mojím sedemdesiatinám prišlo sedemdesiat českých a slovenských spevákov a zaspievali mi. Vybrali si niečo z môjho repertoáru a podali to po svojom. To je vlastne pre mňa ocenenie, že si s tým dali prácu a vymysleli to. Tento darček od kolegov spevákov ma veľmi potešil a doteraz si ho veľmi vážim.“
Vy ste na česko-slovenskej scéne dosiahli asi všetko, čo sa dalo. Aká je vaša motivácia na ďalšie obdobie?
„Aj teraz mám obrovskú motiváciu. Ja by som napríklad do tejto doby, ktorá sem prichádza a bude veľmi vážna pre Európu, chcel priniesť do sveta veľa dobrých správ. Tých je teraz dosť negatívnych, ktoré znepokojujú ľudí. Máme obrovskú potrebu dať ľudom nejakú vzpruhu, nádej, že zase bude lepšie. Práve to je mojou motiváciou na toto obdobie. Motiváciou je aj to, aby boli moje malé dcéry na mňa hrdé.“
Spievali ste pred zaplnenou Chemkostav arénou. Čo by ste mohli povedať o michalovskom divákovi?
„Že bol fantastický. Publikum dalo najavo, že sa im koncert páčil. Posledných dvadsať minút to už bol potlesk v stoji.“
Vy ste v metropole Zemplína koncertovali presne pred dvadsiatimi rokmi. Mysleli ste si vtedy, že tu ešte raz prídete?
„To celkom nezáleží na mne. To záleží na zdravotnom stave a takisto na usporiadateľoch. Teraz ma angažovali a ja som sem veľmi rád prišiel.“
Peter Brendza
