Ešte pred rokom v rovnakom čase o ňom nevedel skoro nikto. Viedol „iba“ michalovské staršie dorastenky a juniorky. Vo februári roku 2015 sa mu však zmenil život. Vedenie Iuventy Michalovce sa rozhodlo pre nepresvedčivé výkony aj napriek tomu, že družstvo viedlo bez prehry interligovú tabuľku, odvolať z postu trénera Borysa Petrovského a ako nástupcu za tohto Ukrajinca ukázali prstom práve na neho. Reč je o Františkovi Urbanovi.
Mladý kormidelník, ktorý iba v júli tohto roka oslávil 30. narodeniny, dosiahol toho za necelý rok naozaj dosť. Ešte v minulej sezóne sa tešil z obhajoby triple, čiže zisku prvenstva v česko-slovenskej súťaži hádzanárok WHIL, majstrovského titulu aj prvenstva v Slovenskom pohári, na jeseň tejto sezóny zase vyhral s tímom v lige všetkých dvanásť zápasov, k čomu pridal aj tri výhry v Pohári EHF. Na jeho vynikajúcej bilancii nič nezmenila ani „postupová“ remíza na pôde španielskeho Balonmano Bera Bera, ktorou si slovenský majster zabezpečil postup do osemfinále Pohára EHF. O úspešnej jeseni, no nielen o nej, sme sa na chvíľu porozprávali s trénerom jesenného interligového kráľa.
V jesennej časti ligovej súťaže ste zaznamenali vynikajúcu bilanciu dvanásť zápasov - dvanásť výhier. Čakali ste ju pred začiatkom sezóny?
„Vyplýva to aj z vyžrebovania súťaže, keď tých najsilnejších súperov sme mali doma. To vlastne nič nemení na veci, že sme všetky zápasy zvládli. Som veľmi rád, že sa nám podarilo vyhrať ťažký zápas na pôde vtedy ešte silnej Šale. Domáce víťazstvá nad Slaviou Praha, Porubou či Mostom sa tiež nerodili ľahko, no nakoniec sme to zvládli a vytvorili si tak dobrý základ pre ťažkú jarnú časť.“
Takéto víťazné ťaženie v lige by ste asi pred sezónou brali?
„Určite! Treba si uvedomiť, že sme uhrali k tomu aj tri domáce víťazstvá v Pohári EHF a takisto aj remízu v Španielsku, ktorá nám zabezpečila postup do osemfinále tohto európskeho pohára. Je to však odraz aj letnej prípravy, ktorú sme mali výborne zabezpečenú a zúčastnili sme sa troch kvalitných turnajov. Dievčatá samé videli, že keď budú makať, raz sa im to vráti. Teraz to pociťujú. Tá drina sa im vrátila v takej miere, že musíme byť všetci spokojní.“
Vrátime sa ešte k letnej príprave. V nej ste boli dosť často spolu, čo sa ukázalo ako výborné riešenie. Kolektív sa stmelil a v súčasnosti je v družstve jedna z najlepších partií, aké tu boli. Bolo aj to základom víťazného ťaženia?
„Samozrejme, že za týmito výsledkami je vo veľkej miere aj výborný kolektív, ktorý dievčatá vytvorili. Bez toho by to určite nešlo. Trávime spolu veľa času a niekedy to vyzerá aj na „ponorku“. To však ku kolektívnemu športu patrí.“
Pred touto sezónou sa káder výrazne obmenil. „Okysličenie“ zrejme pomohlo.
„Veľmi rád robím s hráčkami, ktoré sú cieľavedomé. Som zástancom toho, že aj pri súboji s ľahkým súperom sa ciele dajú určiť. Rád preto pracujem s hráčkami, ktoré si tieto ciele vedia dať a majú radi výzvy. Celé jesenné vyžrebovanie WHIL-ky, ako aj európskych pohárov, nám dalo nádej, že môžeme dosiahnuť úspech. Že môžeme v lige vyhrať všetky zápasy a dosiahnuť po dvoch rokoch opäť postup do jarnej časti európskeho pohára. Keby sme nemali vieru a neverili by sme, že sa stanovené ciele dajú zvládnuť, určite by sa nám to nepodarilo.“
Sme na konci roka 2015, môžeme tak bilancovať. Iuventa v ňom zaznamenala výbornú bilanciu. Vo všetkých 23 zápasoch jej hráčky na domácej pôde vyhrali, vonku prehrali iba v Moste a zaznamenali remízy v Písku a na ihrisku španielskeho majstra Balonmano Bera Bera. Obhájili ste triple, postúpili do osemfinále Pohára EHF. Rok 2015 sa teda musí hodnotiť pozitívne.
„Pre mňa osobne to bol nezabudnuteľný rok. Družstvo pod mojím vedením prehralo iba raz v Moste. Prehra mrzela, no už prešla. Rok musím hodnotiť pozitívne a pozitívne by ho mali brať všetci.“
Razantný skok v trénerskej kariére ste v roku 2015 zažili aj vy. Ešte v januári práve končiaceho roka ste boli trénerom juniorského výberu Iuventy a starších dorasteniek, v máji ste už slávili triple za zisk slovenského titulu, víťazstva vo WHIL či triumfe v Slovenskom pohári. Bol ten skok pre vás ťažkým?
„Uvedomoval som si, že výkony tímu neboli najlepšie a že vedenie bude chcieť niečo s tým urobiť. Po pravde, ponuku na trénerský post prvého tímu som nečakal. Za túto možnosť som vedeniu vďačný. Najskôr som si na túto funkciu musel zvyknúť, čo nebolo až také ťažké, keďže som rok pôsobil ako asistent pri Jánovi Packovi. Navyše, v klube pôsobím už štvrtý rok, takže som sa nepotreboval aklimatizovať. Keby som mal prísť do úplne nového prostredia, možno by som ten skok nezvládol.“
Keď sa vrátime spätne, čo bolo potrebné zmeniť, aby sa družstvo nakoplo k obhajobe triple?
„Káder určite kvalitu mal, bolo ho potrebné iba naštartovať. Zmenil som filozofiu. Pre mňa je prioritou dobrá obrana, v útoku „nebĺbnúť“ a hrať modernú hádzanú. Potreboval som, aby sa dievčatá s tým stotožnili, čo sa aj stalo. Stále pracujeme na vylepšení herného systému a verím, že to zakaždým bude lepšie.“
Ešte sa vrátime k jesennej časti. Ktorý zápas bol podľa vás najvydarenejší?
„Dobré zápasy sme odohrali aj proti Porube či Mostu, no najviac ma uspokojil prvý duel so španielskym Balonmano Bera Bera. Či už to bolo z pohľadu kvality hry alebo výsledku.“
Na konci kalendárneho roka vás čaká prvý vrchol sezóny, Slovenský pohár. Túto trofej budete obhajovať počas nasledujúceho víkendu v Šali, kde vaším semifinálovým súperom bude ŠKP Bratislava. Ten ste minulú sobotu doma vysoko zdolali. Očakávate podobný zápas?
„Keby postúpila Šaľa, hrali by sme zrejme s Partizánskym. Postup ŠKP pre mňa prekvapením nie je, tým je skôr postup Hlohovca, no to nie je prekvapením iba pre mňa. Rovnaký zápas ako v sobotu však neočakávam. Hrá sa na neutrálnej pôde a tréner ŠKP bude mať k dispozícii viaceré hráčky, ktoré v Michalovciach neboli, ako je napríklad Petra Beňušková. Každý zápas je iný, no naším jednoznačným cieľom je postup do finále a Slovenský pohár vyhrať.“
Čím si vysvetľujete to, že na finálový domáci turnaj sa nedostala Šaľa?
„Na to veľmi odpovedať nechcem. Každý má svoje problémy a problémy Šale nechávam na posúdení iných.“
Vzhľadom na to, že domáce družstvo na finálový turnaj nepostúpilo, dá sa predpokladať komorná atmosféra. Pripravujete tím aj na to?
„Komornú atmosféru sme zažili nedávno v Zlíne, kde bolo asi 50 ľudí, komorná atmosféra je na ŠKP, kde chodí ešte menej ľudí, takže by nás to prekvapiť nemalo.“
Už 9. januára absolvujete v Tubingere nesmierne dôležitý prvý osemfinálový duel Pohára EHF proti nemeckému TuS Metzingen. Máte už nejaké informácie o vašom pohárovom súperovi?
„Hneď po žrebe sme sa so športovým riaditeľom snažili nájsť čo najviac informácii. Družstvo sledujeme. Niekoľko jeho hráčok je aj teraz na majstrovstvách sveta, niektoré sú zase zranené. Myslím si, že informácii máme dosť.“
Metzingen je v kvalitnej bundeslige zatiaľ na druhom mieste. Čo hovoríte na jeho bilanciu?
„Výsledky nie sú prekvapením. Tie ťažké zápasy v lige ich ešte len teraz čakajú, takže až tie ukážu ich reálnu silu. Nemecké rozhodkyne, ktoré nám pískali duel s Bera Bera, hovorili o prekvapení súťaže. Je jasne vidno, že z roka na rok sa dvíhajú hore, majú v tíme kvalitné hráčky a ich výsledky hovoria, že kvalitu určite majú. Kto je druhý v bundeslige, postúpi do štvrťfinále Nemeckého pohára a do osemfinále Pohára EHF, nemôže mať slabé družstvo.“
Ako vidíte šance na postup do štvrťfinále teraz?
„Tak, ako som sa vyjadril pred našimi zápasmi s Bera Bera, tak to vidíme aj teraz. Je to 50 na 50. Uvidíme, ako to bude po prvom zápase u nich. Keď ten zvládneme, naše šance na postup stúpnu.“
Blížia sa najkrajšie sviatky roka. Čo pre vás osobne znamenajú Vianoce?
„Nakoľko som veriaci človek, tak veľmi veľa. Sú to ako hovoríte najkrajšie sviatky roka a ja sa ich snažím dodržiavať. Určite to nie je iba o darčekoch, ide aj o tú atmosféru byť so svojimi blízkymi. Aj kvôli tomu dávam dievčatám po Slovenskom pohári týždňové voľno, nech si proste tie sviatky užijú. Myslím, že si to za celý rok všetci v klube zaslúžia. V ďalších dňoch však prejdeme na klasický tréningový proces. Čaká nás totiž náročný úvod roka. Už v 5. januára hráme doma s Prešovom, 9. januára nás čaká Metzingen. Musíme teda tomu prispôsobiť program. Je to taká daň za úspech.“
Momentálne prebiehajú v Dánsku majstrovstvá sveta hádzanárok. Stíhate ich sledovať? Kto je vašim favoritom na zisk svetového primátu?
„Všetky zápasy sledovať nestíham. Nie som ako niektorí ľudia, ktorí sledujú všetky zápasy... To sa podľa mňa nedá. Snažím si vybrať tie najatraktívnejšie, takže svetový šampionát určite sledujem. Sklamaním pre mňa bolo včasné vypadnutie Maďarok a medzi favoritov radím Nórky alebo Čiernu Horu.“
Peter Brendza
