Hádzanárky Iuventy Michalovce majú za sebou excelentný rok. Nielenže v ňom obhájili historický triple (majstrovský titul, prvenstvo vo WHIL, Slovenský pohár) zo sezóny 2014/2015, keď v priebehu apríla a mája získali tri poháre, ale svoju zbierku rozšírili aj v závere kalendárneho roka, keď sa tešili v Šali z obhajoby v Slovenskom pohári, ktorý získali po štvrtýkrát v rade.
Michalovčanky cestovali na finálový turnaj do Šale v jasnej role favorita, tobôž, keď sa ho nezúčastnilo usporiadajúce Duslo Šaľa, ktoré vypadlo vo štvrťfinále s Hlohovcom. Semifinálový žreb rozhodol, že ich súperom bude bratislavské ŠKP. To Michalovčanky na pol plynu zdolali hladko 32:22 (15:12). Ani v druhom semifinálovom stretnutí sa prekvapenie nekonalo. Slávia Partizánske porazila prvoligistu z Hlohovca 24:16 (14:9). V nedeľu predpoludním si to teda o Slovenský pohár rozdali podľa očakávania Michalovčanky a Partizánske, ktoré si po nevydarenom štarte v posledných týždňoch vylepšilo pozíciu vo WHIL, kde už klope na dvere prvej štvorky. A v prvom dejstve prekvapilo aj vo finále, keďže v prvej tridsaťminútovke boli hráčky Slávie takmer ustavične vo vedení.
Pomohli im však aj samotné Zemplínčanky, ktoré viackrát vyhoreli na brankárke Simone Súlovskej a v prvej časti urobili až pätnásť technických chýb. Nečudo tak, že Partizánčanky viedli v 19. minúte 10:6. Prekvapenie sa však nekonalo. Michalovčanky do polčasu zrovnali na 11:11 a v druhom dejstve už bolo na palubovke iba jedno družstvo. Favorit napokon zvíťazil pomerne hladko 28:17. Michalovčanky tak mohli sláviť svoj siedmy Slovenský pohár a splnili prvý z tohtosezónnych cieľov. „Do zápasu sme nevstúpili najlepšie. Nehovorím, že nebola koncentrácia, no pätnásť technických chýb je strašne veľa. Aj kvôli tomu som nesiahol po oddychovom čase. Hrali sme totiž to, čo sme chceli, len tie technické chyby a nepremenené šance držali súpera v náskoku. V druhom polčase dalo Partizánske za devätnásť minút dva góly a to sme už boli my. Bol to náš rozbehnutý stroj, ktorý ukazujeme posledné tri - štyri mesiace. Som veľmi rád, že sme si dali takúto bodku za kalendárnym rokom. V prvom polčase sme to naozaj neboli my. Keď urobíme pätnásť technických chýb, tak s nami vie hrať hocikto,“ boli prvé slová trénera Františka Urbana po pätnástom víťaznom zápase Iuventy v súbojoch s česko-slovenskými tímami v jesennej časti. „V obrane sme dostali niekoľko lacných gólov. Na súpera sme boli dobre pripravení, nič svetoborné nehral. My sme ale nepremieňali šance a v útoku sme navyše robili banálne chyby. V tom druhom polčase sme sa už dostali do tempa a bolo to hneď vidieť. Práve to ma teší, pretože rok sme ukončili takým výsledkom a výkonom, akým sme sa prezentovali celú jesennú časť.“
Partizánčanky sa síce snažili obrať súčasného suveréna na česko-slovenskej scéne o prvú trofej, no uhrať jeden polčas so súčasnou Iuventou na úspech nestačí. V druhom dejstve sa hra slovenského vicemajstra zosypala, čoho dôkazom je iba šesť strelených gólov a aj to štyri z nich zaznamenali hráčky Slávie už za rozhodnutého stavu v poslednej desaťminútovke. „Nástup Michalovčaniek do druhého polčasu nám ubral na sebavedomí. Musíme sa naučiť aj tieto veci zvládať. Keď vám nevyjde takáto pasáž, ako nám v druhom polčase, veľmi ťažko sa vraciate do zápasu a tobôž proti takémuto súperovi, ako je Iuventa. Musíme zladiť viacero faktorov, aby sme s nimi vydržali hrať dlhšie. Dievčatá veľmi chceli využiť to, že nám sa darilo a im nie. Prišli však pasáže, ktoré nám nevyšli. Hlavne v obrane sme robili chyby a nadobudnuté sebavedomie z prvého polčasu sa v tom druhom rýchlo strácalo,“ uviedol na margo finálovej prehry tréner HK Slávia Partizánske Peter Olšavský, podľa ktorého ďalších slov bola úvodná dvadsaťminútovke pozitívnym signálom pre jeho hráčky do ďalšej časti sezóny. „Dúfam, že to tak bude. Dokázali sme si, že hádzanú hrať vieme. Musíme však vydržať šesťdesiat minút a bude to lepšie.“
Finálový turnaj Slovenského pohára sa minulý víkend uskutočnil v poriadne komornej atmosfére. Chýbal mu divák, ktorého postavil do ofsajdu samotný hádzanársky zväz. Ten totiž nedokázal reagovať na vypadnutie Dusla Šaľa vo štvrťfinále a zmenu dejiska finálového turnaja neinicioval, aj keď napríklad v Michalovciach o turnaj záujem mali. Podľa očakávania si divák cestu do haly nenašiel. Natíska sa teda otázka, nebolo by lepšie, aby sa turnaj hral v meste, ktoré je medzi poslednou štvorkou? „To je otázka na niekoho iného, nie na mňa. Určite by bolo pre finálový turnaj lepšie, keby sa to hralo u súpera, ktorý sa na záverečný turnaj kvalifikoval. Žiaľ, vyšlo to takto, ako to vyšlo. No to nie je otázka na mňa, prečo to tak bolo,“ uviedol tréner HK Slávia Peter Olšavský. V rovnakom tóne pokračoval aj tréner michalovskej Iuventy František Urban. „Chýbalo tomu asi všetko. Promo, propagácia, teda nielen divák. Prázdne tribúny však hovoria za všetko. Viac k tomu nemám čo povedať.“
Peter Brendza
