Je jediným trénerom, ktorému sa v roku 2015 podarilo zdolať michalovskú Iuventu. Ľuboš Hudák je však už, paradoxne, v službách slovenského hádzanárskeho majstra. Meno tohto trénera nie je pre michalovského priaznivca neznáme. Štyridsaťsedemročný bývalý československý reprezentant, ktorý sa zúčastnil aj Letných olympijských hier v Barcelone (1992), sa totiž nezmazateľne zapísal do histórie michalovskej mužskej hádzanej. V sezóne 2012/2013 získal s tímom HC winLand Michalovce bronzovú medailu, ktorá bola prvou a zrejme na dlhší čas aj poslednou medailou pre michalovskú mužskú hádzanú. Teraz sa vracia opäť do centra Zemplína. Nie však do mužskej, ale do ženskej zložky, keď povedie staršie dorastenky michalovskej Iuventy. Aj o tejto téme, no nielen o nej, sme sa s Ľubošom Hudákom na chvíľu porozprávali.
Pán Hudák, do michalovskej hádzanej prichádzate už po druhýkrát. Ako nastalo spojenie medzi vami a Iuventou?
„Je pravdou, že po druhýkrát, no tentoraz do iného klubu. Moje spojenie s Iuventou nastalo tak, že sa mi ozval krátko po Novom roku športový riaditeľ Jaroslav Čúrny. Najprv to bolo v rovine teórie, či by som mal záujem. Neskôr prišla oficiálna ponuka. Došlo aj k stretnutiu a tam sme sa už bavili aj o predstavách, ako by malo moje pôsobenie pri mládeži Iuventy vyzerať. V niektorých veciach sme sa zhodli a prišlo k dohode.“
Najskôr sa vrátime ešte k vášmu pôsobeniu v michalovskom mužskom HC winLand. Ten po historickom úspechu kvôli finančným problémom skončil. Vy ste to brali vtedy dosť sklamane. Prebolelo to už?
„Vtedy to určite mrzelo. Mali sme veľmi dobre zložený káder. Našou snahou bolo ho ešte doplniť a nakoniec sa dostavil úspech. Zázemie tu bolo hlavne čo sa týka tréningov takisto na veľmi dobre úrovni. Je preto na škodu, že to dopadlo tak, ako to dopadlo a mužská hádzaná v Michalovciach musela skončiť. Hráči tu boli veľmi spokojní. Podľa môjho názoru, za tých okolností, za ktorých sme tretie miesto uhrali, bez toho, aby tu boli hráči spokojní, tak by tu určite nikto z nich nebol.“
Mužský tím HC winLand po zisku bronzu zanikol
V posledných rokoch ste pôsobili zväčša pri seniorských tímoch, teraz dostanete na starosť staršie dorastenky. Nevadí vám tento pokles?
„Absolútne nie! Vôbec mi to nevadí. Dorastenky sú už juniorská kategória, ktorú som trénoval na reprezentačnej úrovni. Keď to napríklad zoberiem aj z môjho pôsobenia vo Veselí nad Moravou, ani tam neboli podstatne staršie hráčky, ako dorastenky a boli iba o niečo staršie. S mladými hráčkami či hráčmi som spolupracoval aj vo svojich predchádzajúcich pôsobiskách. Práca s dorastenkami môže byť pre mňa zaujímavou aj tým, že sú viac tvarovateľné a človek im môže pomôcť k prechodu do seniorskej kategórie.“
Naposledy ste pôsobili na lavičke ženského tímu DHK Baník Most, ktorý je aktuálne najväčším protivníkom Iuventy vo WHIL. Neberiete to ako prechod ku konkurentovi?
„Idem do inej kategórie, ako sú ženy, takže to neberiem ako prechod k najväčšiemu protivníkovi. Vo svojej trénerskej kariére som už prešiel viacero klubov. Keď pôsobím v jednom z nich, tak sa nepozerám na to, kde som bol predtým a snažím sa odviesť čo najlepšiu robotu tam, kde aktuálne som.“
Je podľa váš veľký rozdiel v práci medzi staršími dorastenkami a ženami?
„Veľký rozdiel by byť nemal. Už by to totiž malo nadväzovať na prácu pri ženách. Pri starších dorastenkách by už mal byť súlad prechodu do ženskej kategórie, aby sa dievčatám lepšie prešlo do prvého tímu.“
V Iuvente Michalovce absolvujete štvrté pôsobenie pri nežnejšom pohlaví v rade. Dalo by sa povedať, že ste už trénerom, ktorý sa zameriava viac na ženskú kategóriu?
„Ponuky som mal aj z mužskej kategórie, no vybral som si Iuventu. Nejako nad tým nerozmýšľam, či som pri ženách alebo mužoch. Hádzaná je v podstate rovnaká. Iuventa Michalovce má zázemie, perspektívu a aj ja osobne by som chcel pomôcť k posunu klubu vyššie. Uvidíme teda, ako to dopadne.“
Je podľa vás v mládežníckych kategóriách dôležitá výchova hráčov či hráčok pre prvý tím, alebo sú to získané poháre či medaily?
„Podstatná je pre mňa výchova mladých hádzanárov či hádzanárok a ich prechod do prvého tímu. Starší dorast je však už takou kategóriou blízko k prvému tímu, že v prípade kvality by sa mali dostaviť aj úspechy.“
PETER BRENDZA
