Je koniec apríla a od udalosti, ktorá podstatne zmenila život jednému z najlepších hádzanárov slovenskej extraligy, ubehol skoro rok. Popri dvoch majstrovských tituloch sa reprezentant Slovenska, Radoslav Kozlov, pýši honorom najlepšieho strelca skupinovej fázy ligy majstrov v hádzanej v roèníku 2007/08.
Začiatky v Michalovciach
Začínal a vyrastal v Michalovciach. Jeho prvým trénerom bol Peter Vaľo. Postupne, už v seniorskom drese, pôsobil najskôr ako hráč 1.MHL Košice, potom rok na hosťovaní v rodných Michalovciach, v ŠKP Bratislava a naposledy v Tatrane Prešov. My sme si s ním dohodli stretnutie, aby sme sa dozvedeli, ako sa mu darí a tiež sme ho chceli spoznať nie ako športovca, ale aj trochu z tej druhej strany. Vchádzame do jeho rodičovského domu, v ktorom panuje priateľská atmosféra. Vo dverách nás víta úsmev otca Vladimíra, ktorý celú atmosféru iba umocňuje. Pretože je mama odcestovaná, sme v ich priestrannom dome sami.
Je to na dobrej ceste
Presúvame sa do obývacej izby, v nej sedí Rado vo vozíku a cvičí na motopede - mašinke, ktorú mu darovali spoluhráči z Tatranu. Je to pomôcka na rozhýbanie nôh a spodnej časti tela, na ktorej Rado „maká“ denne hodinu. Jedna z aktivít, ktorá mu pomáha udržať si telo v kondícii po páde, ktorý ho dočasne pripútal k vozíku. Okrem cvikov, ktoré precvičuje sám, má poruke aj odbornú rehabilitačnú asistentku. Stretávajú sa každý pondelok, stredu a piatok. Ako sama pani Ľubica tvrdí, je vidieť pokroky. Nedávno podstúpil aj kúru v hyperbarickej komore v Košiciach a onedlho by mal navštíviť Národné rehabilitačné centrum v Kováčovej. Všetko je na dobrej ceste, ale úrazy takéhoto charakteru si, ako sa vyjadrujú odborníci, žiadajú veľa času. Na jeho správaní vidieť, že je to človek, ktorého len tak niečo nezlomí a s úsmevom nám odpovedá na väčšinu otázok. Jeho prehľad vo veciach ako je finančníctvo a kapitálové investície nás trochu milo prekvapuje, ale ako sám tvrdí, je to o ňom v kruhu jeho blízkych a kamarátov už známe dlhšie.
Teší sa aj z maličkostí
Samozrejme na pretras sa dostala aj hádzaná. Boli sme zvedaví, ako sleduje výkony jeho spoluhráčov, ktorí venovali minuloročný majstrovský titul, o ktorý si už zahrať nestihol, práve jemu. „S chlapcami som v kontakte skoro vždy, niekedy ma prídu navštíviť, takže správy o hádzanej v Tatrane mám stále čerstvé“. O tom, kto bude majster, nepochybuje. Keď sme sa už bavili o športe, tak sme sa spýtali, ako sledoval postup našej futbalovej reprezentácie „Pozeral som skoro všetky zápasy a som veľmi rád, že sa u nás už aj futbal dostáva na vyššiu úroveň. Pokiaľ to pôjde, určite si pozriem všetky naše zápasy. Dúfam, že aspoň raz nás potešia“. Na otázku, čo ťa v poslednej dobe potešilo, odpovedá: „Teší ma, že už je konečne teplo“, hovorí s úsmevom a dopĺňa, „teší ma viacero vecí, hlavne to, že sa viem tešiť z maličkostí a vôbec z vecí, ktoré som si bežne donedávna ani nevšímal“. Svoj čas trávi najviac a najradšej pri počítači. „Rád prichádzam k novým informáciám všetkého druhu. K nim mám najbližšie predovšetkým prostredníctvom internetu, ale rád si prečítam aj dobrú knihu“. Najviac nás zaujímalo, čo ho okrem spomínanej rehabilitácie v najbližších dňoch čaká. „Určite by som chcel na sebe popracovať a pokiaľ to pôjde zlepšiť a zjednodušiť si svoje fungovanie, to znamená určité úpravy v dome, ale na tieto otázky tu nie som sám. Je to vec, ktorá je v mojej hlave čerstvá, takže predstava ešte nie je ucelená“. Veríme, že sa tak udeje a s prianím, aby sa to všetko vydarilo, opúšťame dom Kozlovových. No zo všetkého najviac, čo mu prajeme, je rýchle postavenie sa na nohy. Rado, drž sa!
Michal Demko
