Na jeseň herne a strelecky explodoval, v zime ho zastavili zdravotné problémy. Reč je o stredopoliarovi MFK Zemplín Michalovce Stanislavovi Dankovi, ktorý na jeseň v premiérovej sezóne MFK Zemplín v najvyššej súťaži zaknihoval štyri presné zásahy, hoci jesennú časť začínal buď na tribúne alebo na lavičke náhradníkov. Následne sa ale tento rodák z neďalekých Pozdišoviec poriadne rozbehol a pýtal si dokonca pozvánku aj do reprezentácie do dvadsaťjeden rokov. Od štvrtého kola už hral pravidelne. Dokopy odohral v šestnástich zápasoch 1195 minút a zaznamenal v nich spomenuté štyri góly.
Po skončení jesene ho však v rozlete zabrzdili zdravotné problémy. Po januárovej úspešnej operácii sa Stanislav Danko zotavil a už si pýta pozornosť od nového trénera MFK Zemplín Stanislava Grigu. O tom, či bude trénerovým žolíkom už v nasledujúcom zápase v Podbrezovej, o jeho zdravotných patáliách a aj o tom, koľko gólov by rád strelil do konca ligovej súťaže je už nasledujúci rozhovor.
Po úspešnej jesennej časti vás v rozlete zastavili zdravotné problémy. Môžete konkretizovať, čo vás vlastne sužovalo?
„Nebolo to zranenie, skôr choroba. Zo začiatku som mal obrovské závraty a bolesti hlavy. Nakoniec mi na magnetickej rezonancii zistili cysty v dutinách, ktoré museli ísť operačne von. Operácia sa uskutočnila v januári a odvtedy moje zdravotné problémy pomaly ustupovali. Po nej som ešte asi tri týždne mal teploty či bolesti hlavy, no potom sa to všetko zlepšovalo a momentálne som už zdravotne fit, a pripravený mužstvu pomôcť vo zvyšku jarnej časti.“
Zažili ste už podobnú situáciu, kedy vás nie zranenie ale choroba limitovala takto dlho?
„Samozrejme, choroby som už mal aj predtým. Viackrát ma sužovala napríklad chrípka, no takto dlho som ešte kvôli chorobe nepauzoval. A nebolo to ani kvôli zraneniu. Najviac som totiž vynechal niekoľko týždňov kvôli natrhnutým väzom v členku, no žeby som pauzoval tri mesiace si nepamätám.“
Ako ste prežívali čas, keď vaši spoluhráči už trénovali, boli na sústredení v Španielsku a dokonca začali ligovú časť, a vy ste stále neboli zdravotne fit?
„Bolo to pre mňa dosť ťažké obdobie. Vysoké teploty ma poriadne dávali dole, hlavne z psychickej stránky. Som veľmi rád, že už to mám za sebou a môžem tak pomôcť mužstvu vo zvyšných zápasoch.“
Aký je momentálne váš zdravotný stav?
„Už niekoľko týždňov zaberám s mužstvom naplno, takže je dobrý. Dúfam, že sa čoskoro dostanem do zostavy a ukážem, že som stále pre tím prínosom. Už sa na majstrovský zápas veľmi teším.“
Vaši spoluhráči mali v prvých piatich jarných zápasoch veľmi ťažké vyžrebovanie. Postupne nastúpili doma proti Trnave, v Žiline, v Bratislave proti Slovanu, doma s majstrom z Trenčína a nakoniec na pôde o záchranu bojujúcej Skalice. Ako ste ich doterajšie jarné vystúpenia videli vy a čo hovoríte na zisk štyroch bodov v nich?
„Neviem to teraz takto posúdiť. Čo viem, chlapci hovorili, že štyri body by pred samotnými stretnutiami brali, no potom sa im to málilo. Treba ale zdôrazniť, že im v ceste stáli tí najsilnejší súperi, takže podľa mňa sú štyri body z týchto zápasov dobré.“
Určite vás mrzí, že ste v zápasoch proti spomenutým súperom chýbali a nemohli sa tak na favoritov vytiahnúť.
„To ma z toho mrzí asi najviac. Už od zimnej prípravy ma mrzelo, že som nemohol trénovať a bol som z toho nešťastný. No a samozrejme, že ma trápilo, že nemôžem hrať proti Slovanu, Trenčínu či Trnave. Proti takýmto súperom nehráte každý deň.“
Po dlhom čase ste si minulý piatok konečne zahrali. V prípravnom stretnutí na pôde maďarskej Kisvardy ste dokonca pri remíze 1:1 aj skórovali. Ako sa vám v tomto zápase hralo?
„Mojím cieľom bolo schuti si zahrať a nabrať aspoň nejakú zápasovú prax. Strelený gól bol už len bonusom navyše. V druhom polčase som však cítil nedostatok síl po spomenutej chorobe. Ešte to nebolo z mojej strany tip - top, no ja verím, že to bude každým tréningom lepšie a lepšie.“
Cítite aj kondičné resty?
„Neviem, či kondičný výpadok, ale herný určite. Bol to pre mňa prvý zápas od decembra minulého roka a tak to z mojej strany aj vyzeralo. Ako som spomenul, verím, že to bude každým dňom lepšie.“
Do ligovej súťaže naskočíte po reprezentačnej pauze. V úvode sa predstavíte v Podbrezovej. Čo hovoríte na tohto súpera?
„Ak mám povedať pravdu, nikdy som toto mužstvo neobľuboval, pretože sa mi ich herný štýl nepáčil. Ide však o kvalitného protivníka, na ktorého sa musíme dobre pripraviť. Hlavy máme nastavené tak, aby sme tam vyhrali a ja verím, že sa nám to podarí.“
Na jeseň ste na Horehroní prehrali v takom „dostihovom zápase“ vysoko 2:6. Zrejme teraz tak obranu ako vtedy neotvoríte?
„Od stanovenia taktiky je tu tréner. Určite však nemôžeme hrať tak naivne ako vtedy. Verím, že keď dodržíme taktické pokyny, budeme úspešní a v Podbrezovej vyhráme.“
Veríte, že dostanete šancu v Podbrezovej aj vy?
„To nie je otázka na mňa. Ja si verím a keď dostanem príležitosť, nechám na ihrisku všetko. Od toho je tu však tréner, či mi dôveru dá alebo nie. Za seba môžem povedať, že mi majstrovský zápas už chýba a chcem hrať.“
Na jeseň ste zaknihovali štyri presné zásahy. Na koľko si ešte trúfate do konca ligovej časti?
„Na čo najviac (smiech...). Ostáva deväť zápasov, takže dúfam, že aspoň tri či štyri góly pridám.“
Peter Brendza
