Hádzanárkam Iuventy Michalovce sa podarilo získať už siedmy primát v spoločnej česko-slovenskej súťaži WHIL. Práve Zemplínčanky sú dlhodobo najúspešnejším klubom v tejto súťaži. V štrnástich doterajších ročníkoch získali okrem siedmych zlatých medailí aj štyri strieborné a jednu bronzovú. Iba dvakrát tak skončili mimo prvej trojky. Ich sobotňajšiu dekorácia si nenechal ujsť ani prezident Slovenského zväzu hádzanej Jaroslav Holeša, ktorému sme položili niekoľko otázok týkajúcich sa hádzanej v Michalovciach, východného, ale aj celého Slovenska.
Pán prezident, Iuventa Michalovce opäť zvíťazila v spoločnej súťaži. Čo hovoríte na jej úspech?
„Veľmi ma teší, že slovenský klub takto dominuje na československej scéne. Iuventa Michalovce už tretí rok po sebe dokazuje, že je najprofesionálnejšie riadený klub v ženskej súťaži a to sa prejavuje aj na palubovke. Iuventa je preto na vrchole právom.“
V tejto sezóne Michalovčanky stratili iba tri body, no aj tak museli bojovať o prvenstvo až do konca súťaže. Svedčí to aj o jej vyrovnanosti?
„Určite! Aj preto sme radi, že pri ženách je spoločná súťaž Čechov a Slovákov. Veľmi dobrý ročník má Slavia Praha, tradične silní sú Most a Poruba, sú tam Partizánske so Šaľou. Je preto dobré, že spoločná súťaž existuje a drží divákov v napätí až do konca.“
Ako by ste z pohľadu prezidenta Slovenského hádzanárskeho zväzu zhodnotili práve končiaci ročník WHIL?
„Naznačil som to v predchádzajúcej odpovedi. V podstate až do predposledného kola nebolo rozhodnuté o víťazovi súťaže. Potvrdila sa teda jej stúpajúca úroveň. Ukázalo sa to aj v európskych pohároch, kde sa Iuventa dostala do osemfinále Pohára EHF. Aj tam bola šanca prejsť cez Metzingen, no nakoniec sa jej to nepodarilo. České kluby takisto nehrali zlú rolu v európskych súťažiach, takže je podľa mňa spoločná súťaž prospešná.“
Spomínate európske poháre. Nie je vám ľúto, že Slovensko v ženskej kategórii reprezentuje iba Iuventa?
„Nám je to veľmi ľúto. Je to aj z tohto pohľadu, že keby aj ďalšie slovenské tímy hrali v európskych súťažiach, tak by nám renking stúpol a majster by mohol hrať Ligu majstrov. To by podľa mňa nielen Iuvente, ale aj celej slovenskej ženskej hádzanej prospelo. Druhou vecou však je, že my ako zväz nevieme ekonomicky pomôcť tímom k účinkovaniu v európskom pohári. Všetky náklady si tak musia znášať kluby samé. Ostatné kluby mimo Iuventy nemajú také finančné možnosti a preto ich štart v európskych pohároch neláka.“
Pri spoločnej súťaži ešte ostaneme. Naša otázka sa ale bude týkať mužskej. Tá fungovala takisto, no po piatich ročníkoch v roku 2005 zanikla. Teraz prichádza iniciatíva z českej strany na jej obnovu. Je podľa vás reálna?
„Vo funkcii prezidenta Slovenského zväzu hádzanej som už päť rokov a každým rokom, čo som tam, ponúkame Čechom návrat k spoločnej súťaži aj u mužov. Ponúkli sme im už niekoľko modelov súťaže, ktoré však boli zamietnuté. Teraz prišla iniciatíva z ich strany. Som veľmi rád, že aj České kluby pristúpili na možnosť spoločnej súťaže. Doterajšia kvalita oboch národných súťaži nie je dostačujúca, aby vychovala kvalitných hráčov pre reprezentácie, tak ako tomu bolo v minulosti. Minulý týždeň sme mali stretnutie so slovenskými klubmi, tento týždeň sa uskutoční stretnutie s českými klubmi. Čakajú nás teda rokovania, no ja verím, že ich dovedieme do úspešného konca.“
Česi navrhujú model dvanásť tímov z ich strany a šesť zo slovenskej. Tento asi pri spoločných rokovaniach neprejde...
„Model dvanásť a šesť sme odmietli. Jednak to bolo preto, že kvalita domácich súťaži nie je až tak rozdielna, aby sme prišli o štyri tímy a česká strana o žiaden, no a druhým dôvodom bolo to, že osemnásť tímov v súťaži nám nedovoľuje národné play-off. Práve to by bol problém pre účasť v európskych súťažiach. Snažíme sa preto znížiť počet účastníkov buď na šestnásť tímov alebo na štrnásť. Dúfam, že sa nám to podarí a po spoločnej súťaži žien budeme mať aj spoločnú súťaž pri mužoch.“
Vrátime sa k ženskej hádzanej. Práve v týchto dňoch prišlo k predĺženiu zmluvy s reprezentačným lodivodom Dušanom Polozom. Môžete uviesť dôvody, ktoré vás presvedčili o tom, že Dušan Poloz je pre ženskú reprezentáciu najlepším riešením?
„Na úvod k tejto otázke treba povedať to, že Dušan Poloz je jediným trénerom, ktorý doviedol ženskú reprezentáciu za dvadsať rokov na nejaký šampionát. Navyše, na majstrovstvách Európy sa dostavil aj úspech, keď sme postúpili zo základnej skupiny cez silné Srbsko. Za to patrí vďaka nielen trénerovi Polozovi, ale aj dievčatám. Druhou vecou je to, že ide o progresívneho trénera. Od postupu sme neboli ďaleko ani v zápasoch so Španielskom, čo bol druhý tím majstrovstiev Európy. Tento rok máme veľmi náročnú skupinu. Nevyzerá to dobre, no stále je tam šanca postúpiť z tretieho miesta, ako najlepší tím z týchto pozícii. V zmluve s trénerom Polozom sme mali opciu na ďalšie obdobie. Samotný tréner prejavil záujem o jej pokračovanie a ten bol aj na našej strane. Nič nám teda nebránilo k pokračovaniu vo vzájomnej spolupráci aj naďalej.“
Ostaneme pri ženskej reprezentácii. V Chemkostav aréne sa totiž 1. júna uskutoční reprezentačný zápas žien s Maďarskom. Čo zohralo úlohu v tom, aby ste tento duel posunuli do Michaloviec?
„Našou filozofiou je striedať dejiská zápasov. Tých hál, ktoré spĺňajú kritéria nie je tak veľa. Z tých ženských je to akurát Šaľa, Partizánske a Michalovce. V Šali sme predtým odohrali veľa zápasov. Posledný sme tam prehrali a stratili nejakú „auru“ neporaziteľnosti. Aj preto sme Fínsko dali do Partizánskeho a Maďarsko sme sa rozhodli dať práve do Michaloviec. Posledný veľký zápas sme tu hrali keď si dobre spomeniem v novembri 2011 s Chorvátskom, čiže to je už viac ako štyri roky. Síce sme v Michalovciach potom hrali s Fínskom a Ukrajinou, no ten ozajstný veľký zápas príde až teraz. To, že s Maďarkami budeme hrať v Chemkostav aréne je len logickým vyústením toho, že chceme striedať dejiská zápasov.“
Kvalifikácia o postup na kontinentálny šampionát vo Švédsku vám príliš nevychádza. Ste na treťom mieste v tabuľke a na druhú strácate pred záverečnými dvoma zápasmi v Michalovciach s Maďarskom a v Poľsku dva body. Veríte, že práve michalovská aréna môže dievčatá nakopnúť k zdolaniu silných Maďariek?
„Treba priznať, že my sme malá krajina, na to, aby sme dokázali s týmito silnými súpermi hrať vyrovnanú partiu. Na to potrebujeme, aby boli všetky hráčky zdravé. To sa nám v tejto kvalifikácii nedarí. Napríklad v domácom zápase s Poľskom nám chýbalo päť dôležitých hráčok. Keď som pri Michalovciach, spomeniem „Mery“ Rebičovú alebo Lucku Gubikovú, ktoré by mali byť nosnými hráčkami reprezentácie, no sú zranené. Verím, že keď budeme mať kompletný káder, dokážeme v Michalovciach Maďarky potrápiť.“
Pri Michalovciach ešte zostaneme. V Chemkostav aréne a Mestskej športovej hale sa budúci rok uskutočnia majstrovstvá Európy kadetiek. Prečo ste sa rozhodli práve pre Michalovce?
„Tento rok bude svetový šampionát kadetiek v Bratislave a keďže sme kandidovali aj na európsky šampionát, hľadali sme vhodné dejisko, ktoré dokáže splniť stanovené podmienky. To znamená musí mať dve haly, ktoré spĺňajú prísny reglement EHF a takisto dejisko musí spĺňať ubytovacie kapacity pre šestnásť tímov, delegátov či rozhodcov. Michalovce tieto podmienky splnili. Bol to delegát z EHF, ktorý podmienky chválil a nebola tak žiadna prekážka preto, aby majstrovstvá Európy v roku 2017 boli práve tu. Navyše, situácia sa vyvinula tak, že hádzaná sa nám teraz hrá na západe a na východe. Stred Slovenska nejako vypadol. Aj preto po západe Slovenska prišiel rad na východ.“
Naša posledná otázka smeruje na región Zemplín. Ten patril dlhoročne stabilne k mužskej hádzanej. Poznáme úspechy Michaloviec, Sečoviec, Trebišov bol zase dlhoročným účastníkom prvej ligy. V sezóne 2015/2016 sa však mužská hádzaná v tomto regióne nehrá. Nie je to podľa vás na škodu?
„Je to obrovská škoda! Nesmierne nás to mrzí, že nielen región Zemplín, ale okrem Prešova aj celý východ Slovenska, trpí na nedostatok mužskej hádzanej. Obrovským problémom je napríklad výpadok Košíc, ktoré boli dlhodobým účastníkom Extraligy. To, že na východe Slovenska klubov niet, nám robí problémy aj pri zostavení prvej ligy. Mužstvá z východu nám tam vyslovene chýbajú. Ostáva nám iba veriť, že sa nájdu ľudia, ktorí v Michalovciach, Sečovciach či Trebišove znova prebudia záujem o mužskú hádzanú a región Zemplína bude pokračovať vo svojej bohatej mužskej hádzanárskej tradícii. Tento región si to určite zaslúži, aby sa aj tu hrala mužská hádzaná.“
Peter Brendza
