Hovorí sa, že dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš. To však asi nie je prípad Miroslava Ihnačáka, ktorý do michalovských hokejových vôd nevstupuje v role hlavného trénera po druhýkrát, ale rovno po štvrtýkrát. A má za sebou aj úspechy. V prvej sezóne 2011/2012 síce skončil predčasne, no v tej nastávajúcej doviedol tím až do finále prvej ligy. Päťdesiatštyriročný temperamentný lodivod chcel tento úspech zopakovať aj v sezóne 2014/2015, no vtedy prišla lukratívna ponuka z rumunského Brašova a Ihnačák „zdupkal“ za lepším. O tomto jeho odchode, ale aj o nasledujúcej sezóne, sme sa so staronovým lodivodom „vojakov“ po jeho štvrtkovom podpísaní jednoročnej zmluvy na chvíľu porozprávali.
Pán tréner, už po štvrtýkrát ste sa stali hlavným trénerom michalovskej Dukly. Čo zavážilo, že ste ponuku michalovského vedenia prijali?
„Hlavným dôvodom bolo, že to mám blízko do Košíc a môžem tak častejšie byť so svojou rodinou. Môžem byť každý deň doma a práve to zavážilo, že som kývol na michalovskú ponuku. Prichádzam do prostredia, ktoré poznám. Poznám prezidenta klubu, viceprezidenta, športového manažéra, či ďalších ľudí v klube. Som rád, že som tu a na pôsobenie v Michalovciach sa veľmi teším.“
Vrátime sa ešte k situácii spred dvoch rokoch, keď ste najskôr prijali michalovskú ponuku a potom ste odišli za lepšími podmienkami do rumunského Brašova. Padla pri debate s prezidentom HK Dukla aj táto téma?
„S pánom prezidentom sme sa na ňu bavili. Priznávam, urobil som chybu. Vtedy som zhodnotil situáciu tak, že som sa rozhodol pre Brašov.“
Keby sa náhodou takáto situácia zopakovala, ako by ste sa zariadili?
„Už by som to neprijal.“
Kto by mal tvoriť váš realizačný tím?
„Na túto otázku sme sa vedením klubu ešte nebavili. Debata ale príde v skorom čase aj na to, ako aj na zloženie kádra.“
Minulú sezónu ste strávili na lavičke iného prvoligistu Detvy. Prečo nastal váš koniec pod Poľanou?
„Ja som mal v Detve zmluvu ešte na jednu sezónu. Bolo to však ďaleko. Dochádzal som tam na týždňovky. Teraz som chcel byť viac doma. Mám malého syna, ktorý takisto hrá hokej a chcel som byť s ním.“
Máte už vytypovaných aj nejakých hráčov, ktorých by ste chceli do Michaloviec dotiahnuť?
„Nejaké predstavy mám. Musíme si s vedením v kľude sadnúť a porozprávať sa o zložení kádra. Kostru by mali tvoriť skúsení hráči, popri ktorých by mali hrať mladíci. Myslím si, že dobrý káder bol v Michalovciach aj minulú sezónu. Niektorých hráčov teda určite treba osloviť. Pokúsime sa káder vyskladať čo najlepšie, tak aby to fungovalo.“
Jedným z lídrov by mal byť aj ruský útočník Gleb Lušnikov. Práve vy ste stáli za jeho príchodom na Slovensko, keď ste ho priviedli do Bardejova. Šikovného útočníka poznáte aj z pôsobenia v Nowom Targu. Dalo by sa povedať, že tá ťarcha bude aj na ňom?
„Bude musieť byť. Všetci Rusi musia ukázať, že sú lepšími, ako domáci. Sú to predsa cudzinci a tým musia ukázať väčšiu kvalitu. Určite budem s nimi po ich príchode do Michaloviec na túto tému rozprávať. K vašej otázke. Áno, mal by byť jedným z lídrov tímu.“
Práve na mieste kde sedíte je plagát zo sezóny 2012/2013, kedy ste s tímom postúpili do finále prvej ligy. Určite si chcete túto sezónu zopakovať.
„Samozrejme! Bola to výborná sezóna, ktorú by som si chcel v Michalovciach zopakovať. Bol by som veľmi rád, keby sa nám opäť podaril úspech.“
V klube sa hovorí o omladení kádra a zapojení viacerých talentovaných mladíkov. Ako ste na tom vy s prácou s mladými hráčmi?
„S prezidentom HK Dukla Michalovce a prezidentom HK Mládež Michalovce sme sa bavili o tom, že talentovaných mladíkov vezmeme do letnej prípravy. Keď zvládnu náročné tréningy, budú z nich možno ešte lepší hráči. Ja budem len rád, keď sa presadia. Chcem totiž, aby tu hrali hokejisti, ktorí majú srdce pre Michalovce.“
Prvá hokejová liga zrejme príde o jednu z bášt. Hovorí sa totiž o konci HC 46 Bardejov, ktorý v posledných piatich rokoch trikrát súťaž vyhral. Vy ste pri tomto tíme takisto pôsobili v sezóne 2014/2015. Čo hovoríte na jeho koniec?
„O nejakej bašte by som nehovoril. Podľa mňa, prvoligovou baštou sú Michalovce. Tie idú vkuse. Nie sú tímom, ktorý najskôr ide hore a potom spadne dole. Neviem, čo je za koncom hokeja tam, či sú to peniaze, alebo iné dôvody.“
KTO JE MIROSLAV IHNAČÁK
Päťdesiatštyriročný rodák z Popradu trénerský chlebík okúsil už na viacerých miestach a má aj zahraničné skúsenosti. Dlhoročný hráč Košíc, ktorý pôsobil aj v NHL, kde v dresoch Toronta Maple Leafs a Detroitu Red Wings odohral 56 zápasov, ako tréner najskôr pôsobil v Prešove, potom v Kežmarku, s ktorým v sezóne 2006/2007 postúpil do Extraligy a v nej aj družstvo viedol. Po extraligovom dobrodružstve sa vybral na prvý zahraničný angažmán, keď prebral poľský GKS Tychy. Následne v sezóne 2009/2010 viedol Trebišov, v ďalšej Spišskú Novú Ves. V sezóne 2011/2012 sa začalo jeho prvé pôsobenie v Michalovciach, kde však po jedenástich kolách pre nepresvedčivé výsledky skončil. Michalovský koniec ale pre neho mal aj svetlý moment. Siahli po ňom totiž extraligové Košice, s ktorými vzápätí vyhral základnú časť. Na titul nakoniec nedosiahol, keďže v rozhodujúcom siedmom dueli jeho hráči podľahli bratislavskému Slovanu. Na začiatku sezóny 2012/2013 sa obnovila spolupráca Miroslav Ihnačák - HK Dukla Michalovce po druhýkrát a „vojaci“ za jeho pôsobenia postúpili až do finále prvej ligy. V sezóne 2013/2014 okúsil Ihnačák opäť zahraničné dobrodružstvo, keď viedol poľský Polonia Bytom. Od sezóny 2014/2015 sa na michalovskej lavičke mal predstaviť po tretíkrát, no prišiel jeho odchod do rumunského Brašova. Tam vydržal iba niekoľko mesiacov, sezónu ukončil v Bardejove, s ktorým skončil v semifinále prvej ligy na neskoršom víťazovi Detve. Práve tím spod Poľany sa stal jeho ďalšou trénerskou zastávkou. Opäť však skončil v semifinále prvej ligy, tentoraz práve na svojom predchádzajúcom klube. V sezóne 2016/2017 Ihnačákovo pôsobenie v Michalovciach napíše štvrtú kapitolu.
Peter Brendza
