Futbalisti MFK Zemplín Michalovce majú za sebou premiérové účinkovanie v najvyššej súťaži. Nováčik Fortuna ligy sa od začiatku pohyboval na spodných priečkach tabuľky. Zimoval na desiatom mieste s päťbodovým náskokom na poslednú Skalicu. Na jar družstvo už pod vedením nového trénera Stanislava Grigu opäť pokračovalo v jesenných výkonoch. Tie boli viackrát nevyrovnané. Michalovčania takmer počas celej sezóny platili nováčikovskú daň. Stratili veľa bodov, hlavne v záveroch zápasov. Aj preto museli o fortunaligovú príslušnosť bojovať až do posledného kola. V ňom pred vlastnými divákmi zdolali Žilinu hladko 3:0 a toto víťazstvo im zabezpečilo účasť v najvyššej súťaži aj v sezóne 2016/2017. Po úspešnom zavŕšení záchranárskych prác sme položili niekoľko otázok trénerovi Stanislavovi Grigovi, ktorý pri tíme končí.
Pán tréner, najskôr poďme k piatkovému zápasu. Aké je jeho hodnotenie z vašej strany?
„V prvom rade som veľmi šťastný, že sa nám podarilo zachrániť sa. Celé moje angažmán v Michalovciach bolo, keď nie najťažšie v mojej trénerskej kariére, tak jedno z najťažších určite. O to väčšiu zodpovednosť som cítil pred posledným zápasom, pred ktorým sme stále nemali istotu. Mali sme to však vo svojich rukách. O to šťastnejší som, že tak neskúsené mužstvo, aké máme, to pod takým obrovským tlakom zvládlo. Chcel by som zložiť kompliment svojim hráčom, keďže k tomu pristúpili tak ako mali. Hrali organizovane, disciplinovane, boli sme nebezpeční smerom dopredu a takisto sme boli správne draví. Myslím si, že sme si tri body, oproti našej výhre v Žiline, tentoraz zaslúžili. Najlepší výkon, čo som pri mužstve, sme si nechali na záver. O to je to krajšie a o to budú oslavy asi intenzívnejšie.“
K mužstvu ste prišli pred začiatkom zimnej prípravy. Už vtedy sa hovorilo hlavne o záchrane. S tímom ste dosiahli v štrnástich zápasoch rovnaký počet bodov. Je s týmto spokojnosť?
„Boli sme ako na hojdačke. Pre mňa osobne to bola bláznivá a neuveriteľná pol sezóna. V zápasoch sme zahodili nespočetne množstvo šancí, ktoré sme premárnili. Zachránení sme už mohli byť oveľa skôr, nebyť nepremenených šancí. Viackrát sme stratili zápasy v samom závere a viackrát naši protivníci, s ktorými sme bojovali o záchranu, skórovali v posledných minútach. Klobúk dole pred mužstvom, že sa nezlomilo. Mužstvo s takou morálkou, aká je tu, som asi ešte netrénoval. Aj keď kvalita nebola najvyššia, morálku družstvo určite malo. Nevyhli sme sa samozrejme ani zvýšeniu hlasu. Bolo to hlavne vtedy, keď sme hrali pohodlne. Toto mužstvo, keď hrá pohodlne, musí dostať výprask. Musí hrať stále na doraz a myslím si, že väčšinu zápasov tak aj odohralo. Aj keď sme nevyhrali, zo zápasu sme išli so vztýčenou hlavou, čo bolo najdôležitejšie. O to je to krajšie, že sme v závere ukázali, že futbalovo môžeme konkurovať aj takým tímom, ako je Žilina. Chcem poďakovať aj divákom. Vo všetkých domácich zápasoch sme cítili ich podporu. Práve to ma na Zemplín ťahalo. Cítil som, že ľudia tu najvyššiu súťaž chcú mať aj naďalej a ukázali to aj v našej rozlúčke. Atmosféra bola fantastická.“
Cieľ, ktorý mužstvo pod vaším vedením dostalo, ste splnili. Svoj príchod na Zemplín zrejme preto neľutujete?
„Cieľ sme splnili, no s bodmi spokojnosť nie je. Zo štrnástich zápasov sme získali štrnásť bodov, čo je veľmi málo. Ani si nepamätám, či som z takéhoto počtu zápasov získal taký mali počet bodov. Keď sa na to dívam komplexne, cieľ sme splnili. Chceli sme zachrániť mužstvo v lige a to sa nám aj podarilo. Mali sme veľa zranení. Bolo tu tuším až päť zlomenín, čo som ešte nezažil. Dostali sme veľa gólov v rozpätí osemdesiatej a deväťdesiatej minúty. Mužstvo dostalo veľa rán, no vždy zdvihlo hlavu. Aj pre mňa ako skúseného trénera to bola škola. Bolo ťažké motivovať hráčov po viacerých fackách, ktoré dostali. Tí však zakaždým zdvihli hlavy a preto im patrí kompliment.“
Koľkokrát ste v Michalovciach počuli slovo záchrana?
„Nespočetne krát. Tu sa o inom ani nerozprávalo. Tento klub nikdy so záchranou nebojoval. Michalovce v druhej lige vždy hrali komfortný futbal. Družstvo vždy hralo o špicu tabuľky. Celý klub a to nehovorím iba o hráčoch, ale napríklad aj o funkcionároch, či ľuďoch, ktorí tu pôsobia, si na boj o záchranu musel zvykať. Bolo to teda dosť emotívnych päť mesiacov. Klub záchranou žil. Keď ste sem prišli, hneď to bolo cítiť. Cítili ste to na chodbách, na stenách, v šatni, cítili ste to od slov majiteľov klubu a takisto aj od ľudí v meste. Takto to má byť. Futbal je aj o emóciách a tie v tomto meste boli. O to šťastnejší som, že MFK Zemplín Michalovce zostane v prvej lige.“
Kedy vám bolo najťažšie?
„Asi po stretnutí so Zlatými Moravcami, kde sme zahodili veľké množstvo šancí a napokon to skončilo 1:1. Po zápase zavládlo sklamanie a to bolo o to väčšie, keď sme sa dozvedeli výsledok zo Skalice, ktorá vtedy vyhrala s Podbrezovou. Vtedy to bolo na uterák...“
Hovoríte o päťmesačnej robote. Vy ste podpísali s Michalovcami zmluvu do konca jarnej časti. Dôjde k jej predĺženiu?
„Ja som sa s predstaviteľmi klubu dohodol iba na jarnú časť. Zmluvu mám do konca júna a novú nepodpíšeme. Bola to pekná robota, ale priestor dostane iný tréner.“
Môžete konkretizovať dôvody?
„Je to z osobných aj profesných dôvodov. Snáď sa to inak skončiť ani nedalo, ako víťazstvom 3:0 nad Žilinou. Boli sme síce dohodnutí, že si po sezóne spolu sadneme, no ja som sa zhruba v polovičke jari rozhodol, že v Michalovciach pokračovať nebudem.“
Viete už, kde by ste mali pôsobiť v nasledujúcej sezóne?
„Ešte nie! Uvidíme, čo prinesie život. Teraz to vôbec neriešim. Chcem si hlavne dobre odpočinúť. Nie som typ trénera, ktorý ide z jednej práce do druhej. Ja si musím oddýchnuť. Osobne to beriem veľmi emotívne, čo je náročné. Som unavený, vyšťavený a na dovolenku sa teším ako ešte asi nikdy. Keď príde nejaká vhodná ponuka, tak ju prijmem. Ale v prvom rade si chcem odpočinúť. Obdivujeme tých trénerov, ktorí sú napríklad pätnásť rokov v jednom kolotoči, keď po skončení súťaže idú na týždeň na dovolenku a potom hneď pracujú naďalej. Ja to takto nedokážem.“
Podobne ako vy sa so záchranou boril Michal Hipp, s ktorým ste spolu viedli slovenskú reprezentáciu. Zatiaľ, čo vy ste úspešne doviedol michalovskú misiu, on sa zachránil v českej lige s Jihlavou. Je v tomto podľa vás symbolika?
„Ja mu tento úspech prajem a verím, že aj on mne. Som rád, že aj on si urobil dobre svoju robotu. Nepochyboval som o tom, že ide o dobrého trénera.“
Peter Brendza
