Hral o vrchné priečky v prvej lige, hral o Extraligu, no aj tak nebol spokojný. Odchovanec michalovského hokeja Ľuboš Fajčák strávil minulú sezónu v Šariši. Najskôr pôsobil v prvoligovom Prešove, v závere sezóny si to namieril k lídrovi súťaže do Bardejova. S ním síce vyhral základnú časť prvej ligy, vo finále sa však musel skloniť pred Novými Zámkami a tie spolu s Piešťanmi nakoniec Bardejovčanov vyfúkli v baráži aj postup do Extraligy. Po „ochutnaní“ baráže s Bardejovom Fajčák verí, že si ju zahrá aj v drese materského klubu.
Ktorý dres sedí "Fajovi" najviac? Michalovský?
Aj keď dvadsaťštyriročný odchovanec michalovského hokeja je už späť v známom prostredí, na úvod sa skúsme vrátiť k minulej sezóne. Ako ju Fajčák hodnotí? „Ako pozitívum v nej vidím akurát to, že som ju dohral celú,“ rozhovoril sa útočník, ktorý v predchádzajúce dve sezóne nedohral kvôli zraneniam. V tej prvej ho odstavilo v Banskej Bystrici koleno, v tej druhej v Michalovciach rameno. „S výkonmi som spokojný rozhodne nebol, čakal som od seba viac,“ sebakriticky dodal Fajčák, ktorý v minulej sezóne odohral aj s barážovými 40 zápasov, v ktorých zaznamenal 23 kanadských bodov.
... prešovský?
Slabou útechou pre Fajčáka môže byť aspoň to, že si po roku opäť zahral Extraligu. Vlastne baráž o ňu. V nej si Bardejovčania najskôr neviedli zle a nejaký čas boli dokonca na čele trojčlennej skupiny. Záver im však ušiel a po poslednom kole bolo jasné, že z tímov bojujúcich o účasť v najvyššej súťaži ostane povestný „čierny Peter“ v rukách práve Hornošarišanov. „Mrzí ma hlavne zlatá medaila, ktorá mi chýba do zbierky. S Duklou som v minulosti získal striebro, v Banskej Bystrici bronz a zlato mi stále chýba. Teraz nebolo ďaleko, vo finále ligy s Novými Zámkami nám chýbal jeden gól, ktorý strelil súper,“ podotkol mierne sklamaným hlasom Fajčák, ktorý následne už optimisticky dodal. „Verím, že sa mi ju podarí získať v rodnom meste túto sezónu.“
... alebo bardejovský?
K tomu však ešte vedie dlhá cesta. Momentálne prebieha iba príprava na náročnú sezónu. V Michalovciach sa za rok absencie šikovného útočníka dosť zmenilo. Na trénerský post sa vrátil starý známy Miroslav Ihnačák. Práve osobnosť 54-ročného tvrdého trénera presvedčila Fajčáka k návratu do rodného mesta. „Bol to jeden z dôvodov. Pod trénerom Ihnačákom sa tu hral najlepší hokej a keď sem opätovne prišiel, chcel som byť súčasťou mužstva. Tým druhým dôvodom je, že som Michalovčan a chcem hrať za rodný klub,“ zdôraznil v sezóne 2012/2013 s 30-gólmi najlepší strelec Michalovčanov. Mimochodom, s akými ambíciami sa do rodného mesta vracia? „Ambície sú iba tie najvyššie. Chceme sa dostať v lige ďaleko. Určite myslíme aj na baráž o Extraligu a víťazstvo v prvej lige. Ako som povedal zlatá medaila mi chýba a chcem ju získať tu. Šanca k tomu určite je. Skladá sa tu výborná partia. Po vhodnom doplnení môžeme napĺňať stanovené ciele a ja verím, že sa nám ich podarí dosiahnuť. Potenciál na to určite je,“ presvedčivo poznamenal Ľuboš Fajčák.
Peter Brendza
