Na čele michalovského hokeja stál päť rokov a teraz sa rozhodol, že stačilo. Aké dôvody ho k tomu viedli, ako hodnotí päťročnicu či čo bude ďalej s michalovským hokejom? O tom je už rozhovor s exprezidentom HK Dukla Michalovce Alexandrom Černegom, ktorý za päť rokov zažil s Duklou vzlety a pády.
Pán Černega, schválne vás už neoslovuje pán prezident, keďže ste pred niekoľkými dňami ukončili svoje pôsobenie na prezidentskej stoličke. V rozhovore dôjde aj na to, no najskôr poďme k sezóne. Tá neskončila podľa vašich prianí. Dá sa hovoriť o nespokojnosti?
„Áno dá, pretože mi ju hodnotíme ako neúspešnú. Je to pre nás obrovské sklamanie. Chceli sme po tridsiatich rokoch znova vyhrať prvú ligu a zahrať si baráž o najvyššiu súťaž. Som presvedčený, že sme na to mali poskladaný káder. Žiaľ, vypadli sme v semifinále. Opäť na piaty zápas, čo sa nám stalo trikrát po sebe, no nič s tým už nenarobíme. Keď sa ma ale priamo pýtate, či to bol neúspech, tak odpovedám, áno bol.“
Kde hľadať príčiny neúspešnej sezóny?
„Mužstvo sme posilňovali na poslednú chvíľu, čo nám bolo viackrát z fanúšikovskej obce vytknuté, že nerobíme koncepčne. Zmeny nastali, prišlo osem nových hráčov, čo zdvihlo kvalitu mužstva. Každá jedna z posíl sa uplatnila a ani jedna neprepadla, za tým si stojím. Neboli sme však spokojní so všetkými, od niektorých sme čakali ešte viac. Čo sa týka vašej otázky, pod naše vypadnutie sa určite podpísali zranenia. V tú najnevhodnejšiu chvíľu nám vypadli kľúčový obranca Drábek a rovnako hodnotený útočník Ščurko, ktorí nehrali vo štvrtom ani v piatom zápase rozhodujúcom zápase s Detvou. V piatom zápase nehral ani Fajčák, ktorý hral predtým doma výborne. Som o tom presvedčený, že keby Drábek so Ščurkom hrali vo štvrtom zápase u nás, do Detvy na piaty duel necestujeme. Takisto sa po zranení nedostal do formy Vorobjev, ktorého typická hra nám takisto v rozhodujúcich zápasoch chýbala. Neberme to ale ako výhovorku, keďže takýto káder si mal poradiť aj s absenciou spomenutých pilierov. Na druhej strane, Ladislav Ščurko bol podľa mňa našim najlepším útočníkom počas celej sezóny, ba nebojím sa povedať, že aj počas môjho pôsobenia v Dukle.“
Spomínate posilnenie. To prišlo na poslednú chvíľu. Nemohlo prísť k nemu skôr?
„Mohlo! Dobre sa však o tom hovorí, keď nevidíte do vnútra. My sme mali stanovený určitý finančný strop. Každý dobrý hospodár musí hospodáriť tak, aby nevytvoril žiadne dlhy. My sme mohli trebárs posilniť už v novembri, decembri a potom nechať v klube sekeru, s ktorou by sa pasovalo nové vedenie, podobne ako my pri našom vstupe do klubu pred piatimi rokmi. Naším cieľom je to, aby po skončení sezóny boli financie vysporiadané a aby sme nikomu nedĺžili ani jeden cent. Nebolo by z našej strany seriózne, keby sme finančný strop prekročili a nechali to tak. To sme rozhodne nechceli a za tým si stojím, posily prišli vtedy, kedy mali. Všetko sme robili tak, aby sme neprešli rozpočet klubu. Všetky záväzky, ktoré sme mali voči hráčom, budú vyplatené v najbližších dňoch. Mali sme to nastavené tak, že by sme zvládli aj finále a baráž, no žiaľ, športový osud nám neprial.“
Naznačili sme to už na úvod rozhovoru. Po piatich rokoch sa uzatvára vaša kapitola pri pôsobení v michalovskej Dukle. Z prezidentskej stoličky ste sa rozhodli odstúpiť. Aké vás k tomu viedli dôvody?
„Moje rozhodnutie v tomto smere je definitívne. Rozhodoval som sa dlhšie a pred nejakým časom sa to vo mne definitívne zlomilo. Mužstvo v sezóne 2017/2018 už bude skladať nový prezident a nová správna rada. Konkrétny dátum môjho odchodu oznámim vedeniu mesta a správnej rade po dohode s novým prezidentom. Všetko bude pripravené tak, aby sa nový človek aj s novou správnou radou mohol ihneď ujať roboty. A poďme k dôvodom. V poslednej dobe sa pri našom klube doslova zvrátila internetová kritika, kde som bol ja a ďalší členovia správnej rady či klubu ustavične dehonestovaní. Na sociálnej sieti sa niektorí „odborníci“ neštítia ničoho. Ja by som vedeniu mesta možno aj odporučil, aby zverilo klub do rúk práve týmto „odborníkom“. No to by sme sa zachovali veľmi škaredo k michalovskému hokeju, pretože niektorí z nich sa nedokážu postarať ani o svoje rodiny. Títo ľudia špinia naše mená a berú aj poslednú ochotu pracovať na niečom užitočnom. V poslednej dobe vznikala u niektorých osôb dokonca neprajnosť. Vážim si každého jedného fanúšika, ktorý chodil za môjho päťročného pôsobenie v michalovskom hokeji na zápasy. Vždy som sa vyjadroval, že nám ide o diváka. Novému prezidentovi želám všetko dobré, aby dosiahol ešte lepšie umiestnenia ako my, no aj to, aby takúto situáciu ako my v tejto sezóne nezažil. Touto cestou chcem poďakovať mestu, ktoré vytvára pre šport ideálne prostredie. Viacerí z iných miest sa ma pýtajú, ako je možné, že šport v Michalovciach je na takejto úrovni. Odpovedám za každým, že je to vďaka predstaviteľom samosprávy. Ďakujem pánovi primátorovi, poslancom, členom správnej rady, pánovi Mikulášovi Koščovi, ktorý stál päť rokov pri mne a bol mojou pravou rukou. Takisto ďakujem Petrovi Tirpákovi, ktorý stál takisto celých päť rokov pri mne. Chcem poďakovať všetkým trénerom, ktorí tu za môjho pôsobenia trénovali, všetkým hráčom, čo tu hrali a v neposlednom rade aj pravým priaznivcom, ktorí za nami stáli aj v nelichotivých situáciách. Fanúšik má v Michalovciach hokej rád a fanúšik si zaslúži, aby bol na vysokej úrovni. Odchádzam s pocitom, že sa môžem pozrieť aj po odchode z klubu každému do očí, pretože každý jeden cent je zapísaný a stôl nechávame čistý. To určite nemôžu povedať naši predchodcovia...“
Spomínate čistý stôl. Aký stav ste našli po vašom príchode do klubu pred piatimi rokmi?
„Klub sme prevzali s dlhmi voči trénerom aj hráčom a takisto aj s poriadnou sekerou. A to už nespomínam súdne spory, ktoré nás čakali. A aká je situácia dnes? Všetky hriechy predchádzajúceho vedenia sme urovnali a klub odovzdávame s čistým stolom. Visí nám akurát jedno súdne konanie, ktoré však zapríčinilo predchádzajúce vedenie. Potrebujeme už iba uhradiť finančné záväzky za mesiace február, či marec, čo sa stane v najbližších týždňoch. Klub odovzdávame v lepšej kondícii, ako sme ho preberali a nové vedenie tak nebude mať podobnú robotu s hriechmi z minulosti ako my. Nové vedenie tak môže začať od nuly bez ťarchy, ktorá by ho prenasledovala podobne ako nás.“
O vašom odchode hovoríte, že ste sa rozhodovali dlhšie. Chceli ste sa však zrejme rozlúčiť úspechom?
„Prezentoval som to už pred začiatkom sezóny, že by sme chceli, aby sa úspech dostavil. Za vedenie môžem povedať, že sme urobili všetko preto, aby sa hralo finále a s ním spojená baráž. Keby sme hrali baráž o najvyššiu súťaž, mohli by sme si povedať, že odchádzame s pocitom spokojnosti. Takto nám niečo chýba. Sme z toho sklamaní, že ciele, ktoré sme prezentovali verejnosti sa nenaplnili. Taký je však šport.“
Ako hodnotíte svoje päťročné pôsobenie pri michalovskom hokeji a čo bolo pre vás najväčším sklamaním?
„Z vecí, ktoré som menoval vyššie, som nesmierne sklamaný a práve toto by som zaradil medzi najväčšie sklamania môjho pôsobenie v Dukle. Teda aj s troma neúspešnými sezónami, ktoré sme dosiahli po našich finálových účastiach. Pýtate sa ale asi na jednotlivé sezóny. Začali sme dvoma finálovými, ktoré boli pre nás nad očakávanie. Začiatok bol najťažší. Paradoxne, prvé dva roky boli z finančného hľadiska najťažšie, no na druhej strane, z hľadiska výsledkov boli najúspešnejšie. Dostali sme sa dvakrát do finále prvej ligy, dvakrát nás zdolal Bardejov. Prvá finálová séria bola jednoznačná, v tej druhej sme však favoritovi kládli výrazný odpor. Bardejov zvíťazil aj s obrovskou dávkou šťastia. Druhá sezóna ma mrzí doteraz, pretože sme mohli byť víťazmi prvej ligy. Potom prišla druhá kapitola, ktorú hodnotíme ako neúspešnú. Dvakrát sme vypadli vo štvrťfinále s Liptovským Mikulášom, keď sme prehrali rozhodujúci piaty zápas. V poslednej sezóne sme sa síce dostali cez štvrťfinále, no opäť sme v semifinále prehrali rozhodujúci zápas. Tieto zápasy ma mrzia a budú mrzieť ešte veľmi dlho, pretože to boli všetko vyrovnané série a rozhodovali maličkosti, a dávka športového šťastia. Pristavím sa ešte pri piatom zápase v Detve, kde stále cítime krivdu za uznaný gól súpera. Dávali sme protest a som sám zvedavý, ako dopadne.“
Posledné otázka je do budúcnosti. Prezidentská stolička v Dukle je voľná. Už viete kto a kedy ju obsadí?
"Pokiaľ dobre viem, momentálne prebiehajú intenzívne rokovania a mesto je blízko pred dohodou s potencionálnym nástupcom mojej osoby. Všetko sa uvidí v nasledujúcich dňoch. Novému prezidentovi odovzdám ako som už povedal čistý stôl a určite mu prajem veľa úspechov, aby mu hokej prinášal, podobne ako mne hlavne v prvých dvoch rokoch obrovskú radosť."
Peter Brendza
