Už viac ako 949 400 detí a detských kolektívov sa zapojili tohto roku do projektu Detský čin roka 2010. Všetky tieto deti chcú, aby dobro bolo súčasťou ich sveta. My vám spätne prinášame príbehy dvoch detí z nášho okresu, ktoré boli ocenené v minulých rokoch.
Renátka z Palína
V minuloročnom projekte bola ocenená v kategórii Pomoc prírode aj Renáta Tokárová zo ZŠ s MŠ v Palíne. Ocenená bola za záchranu týraného psíka.
,,Ako takmer na každom dvore, aj náš dom strážia psy. Veľmi sa teším, keď sa nám narodia malé šteniatka a vidím, ako sa naša Megina o nich vzorne stará. No keď sú už o niečo väčšie, nastáva smutná chvíľa, lebo musia odísť. Mamka vraví, že aj iní ľudia sa chcú potešiť z týchto tvorov, preto ich buď predávame, alebo darujeme. A tak sme predali aj nášho malého niekoľkotýždňového Rexa. Boli to ľudia žijúci neďaleko nás, no nikdy by som si nebola pomyslela, že detská zloba môže byť až taká veľká. Jedného dňa, len zopár dní potom, čo si malého Rexa odviedli, som videla, ako sa k nemu kruto správa teraz už nie môj kamarát. Je v mojom veku, no veľmi ma sklamal. Najskôr ho máčal v studenej vode, a potom ho hodil do odpadového kontajnera. To sme už k nemu pribehli a snažili sa ho vyslobodiť. Ja a moje dve kamarátky, Paťka a Deniska. Keď sme ho vytiahli, bol celý mokrý a triasol sa od zimy. Paťka odbehla domov po deku, aby sme ho mohli usušiť a zohriať.
Cestou domov som sa bála, že si ho nebudem môcť nechať. S plačom som vyrozprávala rodičom, čo sa stalo a oni mi dovolili, aby ostal u nás. A tak je teraz u mňa, je zdravý a stále väčší a väčší. Podľa mňa je tým najkrajším a najvďačnejším psom sveta.“
Róbert z Michaloviec
V roku 2008 bol v kategórii Záchrana života ocenený Róbert Kunč zo ZŠ T. J. Moussona v Michalovciach. Ocenenie získal za duchaprítomnú pomoc pri úraze babičky.
„Robko je obyčajný chlapec – prvák ZŠ. Býva na dedine so svojou mamkou, ockom, sestrou Karinkou, babkou a dedkom, ktorí im všemožne pomáhajú. Bol február, všade zima, ako to v tom čase býva, veľa detí ochorelo na chrípku. Medzi nimi i náš Robko. Ostal s babkou doma, kým všetci ostatní odišli do práce. A vtedy sa to stalo. Robko ležal vo svojej izbe v posteli pri telke a babka mu chystala raňajky a lieky. Išli rozprávky a zrazu „bum!“ Robko začul buchot. Najprv si to nevšímal, no niečo mu hovorilo, aby vyšiel von z izby. Otvoril dvere a vtedy uvidel babku nehybne ležať na zemi a pri nej kaluž krvi. Ani na chvíľu nezaváhal, nezdržiaval sa obúvaním ani obliekaním a len tak, v pyžame a v papučkách vybehol von na ulicu a bežal do obchodu a popri tom volal o pomoc. V obchode povedal pani predavačke, že babka odpadla a že treba volať záchranku. Ďalej to už šlo veľmi rýchlo. Babke v nemocnici zašili rozbitú hlavu, zo všetkého sa vyliečila i ona i Robko. A keď sa ho neskôr pýtali, ako vedel čo mal robiť, odpovedal: „Veď pozerám Medicopter 117 a v obchode vždy niekto musí byť!“
Viac informácii sa dozviete na www.dcr.sk a nezabúdajte, že dôležitým dátumom je 30. jún 2010, kedy je uzávierka ankety.
Veronika Kmecová
veronika.kmecova@novinyzemplina.sk
