V predchádzajúcich dňoch sme začali seriál o účinkovaní michalovskej Dukly v jednotlivých sezónach po jej návrate do prvej ligy. Po dvoch sezónach, ktoré boli stabilizačnými, prišla na rad tretia, v ktorej už malo vedenie klubu smelšie plány. Sezóna 2010/2011 ale celkom nevypálila tak ako mala. Nakopilo sa totiž množstvo problémov a v januári sa zdalo, že play-off je pasé. Nakoniec to však až taká pobabraná sezóna nebola...
Hneď na úvod s personálnym zemetrasením
Ako sme spomínali na konci článku o sezóne 2009/2010, na začiatku tej nasledujúcej začali veľké čistky vo vedení. Na poste riaditeľa klubu skončil Jaroslav Kločanka, ktorý bol spätý s prvým mužstvom Dukly viacero rokov a takisto si svoju funkciu neudržal ani člen správnej rady Jozef Gavura. Na miesto športového riaditeľa prišiel Richard Mašlanka st., prezident druhého michalovského klubu HK Mládež Michalovce, za nového športového manažéra bol vyhlásený Jaroslav Kanóc, ktorý predtým pôsobil vo funkcii viceprezidenta klubu.
Do kádra pribudol aj odchovanec Ivan Boržík
Nezhody medzi trénerom a prezidentom klubu
Čo sa týka kádra, ten prešiel oproti minulej neúspešnej sezóne viacerými zmenami. Tréner Branislav Kohutiar už nemohol počítať napríklad s Martinom Slovákom, Marekom Náhlikom či Jurajom Pavličkom, na druhej strane, do kádra pribudol skúsený obranca, odchovanec michalovského hokeja Ivan Boržík, ktorý sa vrátil po pôsobení vo Francúzsku, ale aj ostrieľaní útočníci Anton Lezo, Martin Opatovský, Peter Hurtaj či Pavol Segľa. Zmenami v kádri, či vo vedení klubu, ale napätie nepoľavilo. Nezhody začali aj medzi samotným trénerom Kohutiarom a prezidentom klubu Milanom Mrázom. Tie vrcholili po prvom prípravnom súboji v Bardejove, ktorý Dukla prehrala 0:9. Následne sa ale Michalovčania rozbehli. V príprave zaknihovali sedem víťazstiev v rade, „včetne“ triumfu na kvalitne obsadenom turnaji v rumunskej Csikszerede.
Branislav Kohutiar po svojom konci hovoril aj o psychiatrii
Odvolaný tréner o psychiatrii
Aj napriek ustavičnému pnutiu medzi trénerom a prezidentom klubu, družstvo odštartovalo súťaž výborne. Po troch kolách bola Dukla na čele tabuľky, jej prvá prehra prišla až vo štvrtom kole. Keď vzápätí utrpeli Michalovčania aj domácu prehru s Liptovským Mikulášom (1:2), stolička trénera Kohutiara to už nevydržala. „Ťažko sa mi k tomu vyjadruje, pretože situácia okolo mojej osoby v klube nebola už od apríla dobrá. Prvýkrát som mal byť odvolaný už v auguste po prvom stretnutí prípravy v Bardejove, druhýkrát dokonca po treťom víťaznom zápase tejto sezóny. My sme boli po výhre s Trebišovom na čele bez straty bodu a prezident klubu za mnou príde s tým, nech skončím... Toto nie je amaterizmus, ale hotová psychiatria!,“ konštatoval Branislav Kohutiar, ktorý si nevedel vysvetliť, čím bol pre klub neprijateľný a na margo situácie v mužstve poznamenal. „Sme na piatom mieste, prehrali sme síce dvakrát za sebou, ale zato s mužstvami, ktoré hrali v minulej sezóne extraligu a ktoré aj teraz vedú tabuľku. Nechápem to a asi to ani nikdy nepochopím.“
Peter Bohunický dlho ako michalovský kormidelník nevydržal
Nová metla nemietla podľa predstáv, návrat Jána Faitha
Nástupcom Branislava Kohutiara sa stal Peter Bohunický. Ten síce zo začiatku mal výsledky a družstvo sa pohybovalo na špici tabuľky. Po deviatich kolách bola Dukla na čele tabuľky. No aj laikovi bolo zrejmé, že niečo nie je v poriadku. Herný prejav totiž bol od zápasu k zápasu katastrofálnejší. Bohunický začal postupne prekážať hráčom, divákom, médiám, no prezident klubu Milan Mráz ho zubami - nechtami držal vo funkcii. Každému ale bolo jasné, že sa toto dobrodružstvo raz skončí.
V devätnástom kole síce Dukla zvíťazila nad Senicou 5:4 po predĺžení, no po zápase to už Bohunický neustál a abdikoval. Jeho nástupcom sa stala hokejová osobnosť Ján Faith. Ten už Michalovce viedol v sezóne 1996/1997 a išlo teda o jeho návrat na lavičku Dukly. Ján Faith sa ihneď musel pustiť do práce, keď už dva dni po jeho príchode čakal na jeho zverencov ťažký súper Bardejov. Faithova premiéra vyšla na výbornú, keď Dukla za výdatnej pomoci kanoniera Minčáka (strelil dva góly, tretí mu rozhodca neuznal, pretože padol do prázdnej brány až po záverečnom klaksóne) zvíťazila 3:2.
Až príchodom Jána Faitha sa rozkolísaná trénerská stolička ako tak "ukľudnila"
Decembrové kalvárie
Po príchode Jána Faitha mužstvo ožilo. V novembri sa pohybovalo okolo štvrtého - piateho miesta, no na následný mesiac nikto v Dukle nespomína v najlepšom doteraz. Keď v posledný novembrový deň vyhrala doma nad Prešovom (3:1), málokto tušil, že pre Michalovčanov to bude na dlhý čas posledné vystúpenie. V tíme seniorov sa totiž začala šíriť Hepatitída typu A, známa ako žltačka. Tou sa postupne nakazilo dvanásť súčasných i bývalých hráčov Dukly. Pravdepodobne z jedla sa nakazili Martin Opatovský, Juraj Minčák, Ivan Boržik, Juraj Dancsák, Erik Kozárik, Anton Lezo, Ľuboš Fajčák, Radovan Petruňa, Peter Dunaj, Ladislav Sabol, Viktor Štefanech a Peter Hurtaj. Žltačka sa nevyhla ani realizačnému tímu, keďže bol ňou nakazený aj bývalý tréner Bohunický.
Michalovskí hokejisti na infekčnom oddelení
Okresný hygienik nariadil mesačnú karanténu, počas ktorej mali zakázané trénovať i hrať zápasy nielen seniori HK Dukla, ale aj mládežnícke tímy HK Mládež. „Vojaci“ tak v decembri neodohrali ani jeden zápas a v januári, kedy skončila karanténa, tak museli odohrať nielen sedem zápasov, ale aj päť dohrávok a to všetko iba za 22 dní... Okrem žltačky zasiahol michalovských hokejistov aj ďalší úder. V polovici decembra totiž v ich šatni vypukol požiar zapríčinený pravdepodobne skratom v elektroinštalácii.
Juraj Faith spoločne so svojim otcom Jánom
Januárové vzkriesenie
Žltačka odstavila prakticky polovicu kádra a funkcionári klubu sa museli boriť s problémom skladania nového družstva. Navyše, v januárových dohrávkach hráči, ktorých vedenie zohnalo nastúpiť nemohli a za Duklu mohli hrať iba hráči, ktorí boli vtedy v klube alebo hokejisti, ktorí v čase kedy sa mal zápas odohrať za svoj predošlý klub nehrali. Podľa predpisov SZĽH totiž hokejista nemohol nastúpiť v jednom kole za dve družstvá. Vzhľadom na problémy, aké tím postihli v decembri, skladanie mužstva na novo určite ľahkým nebolo. „Bolo to veľmi ťažké obdobie, no nakoniec sa nám podarilo nejakých hráčov priniesť,“ spomína športový riaditeľ klubu Richard Mašlanka. Najväčšou rybou, ktorá uviazla v michalovskej sieti bol syn trénera Faitha Juraj. Bývalý slovenský reprezentant sa rozhodol pomôcť otcovi, ale aj klubu, ktorého dres obliekal na začiatku deväťdesiatych rokov. Keď sa v januári skončila karanténa, Michalovčania museli v priebehu 22 dní odohrať 12 zápasov. Jedinou útechou bolo azda ostalo to, že až deväť z týchto duelov odohrali doma. Po domácej prehre s Breznom (0:2) sa zdalo, že play-off bude opäť pasé. Dukla však zdrvujúcim finišom napokon vydolovala na úkor Senice ôsme miesto, čo zaručovalo účasť v play-off. Až potom mohli funkcionári klubu začať rokovať o potenciálnych posilách. Na poslednú chvíľu sa im nakoniec podarilo získať obrancu Michala Komu z Prešova a útočníkov Martina Drotára z Brezna, Richarda Lelkeša zo Senice, Matúša Chrenka a Andreja Kmeča z extraligovej Nitry.
Očakávaný koniec v prvom kole
To, že si Michalovčania vybojovali play-off bolo pre viacerých odborníkov prekvapením. Vzhľadom na sezónu, ktorú mali za sebou, to bolo prekvapením aj pre niektorých hráčov, ktorí sa tak chystali vyraďovaciu časť si užiť. Problémy ale pokračovali. V prvom zápase na ľade víťaza základnej časti z Piešťan sa zranila brankárska jednotka Róbert Marton a do brány tak musel ísť sedemnásťročný Pavol Borko. Ten sa vo veľkej vode neutopil a za dve prehry 1:4 na ľade Piešťan určite nemohol. Aj napriek tomu sa vojaci“ chceli do série vrátiť. To sa im podarilo tretím zápasom hraným na ich ľade, v ktorom zvíťazili 2:1. Po prehre 2:3 vo štvrtom, keď Dukla inkasovala rozhodujúci úder 23 sekúnd pred koncom, sa však sezóna pre nich skončila. Vzhľadom na to, že v nej aj napriek obrovským patáliám postúpili do play-off, sa dá hodnotiť ako úspešná. Tie pravé úspechy ale prišli až v ďalších sezónach. O tom však už nabudúce ...
Mladík Pavol Borko zachytal ako starý mazák
Káder HK Dukla v sezóne 2010/2011
Brankári: Róbert Marton, Pavol Borko, Erik Kozárik, Tomáš Lorinc.
Obrancovia: Michal Kozák, Radoslav Regenda, Vladimír Marinčin, Lukáš Škrak, Ladislav Hopkovič, Tomáš Valečko, Matej Ševčík, Michal Koma, Patrik Gavura, Milan Takáč, Ladislav Mucha, Radovan Petruňa, Ivan Boržík, Peter Tirpák.
Útočníci: Juraj Faith, Juraj Minčák, Martin Kovaľ, Milan Mach, Anton Lezo, Branislav Štefan, Ladislav Sabol, Richard Lelkeš, Pavol Segľa, Martin Segľa, Juraj Dancsák, Viktor Štefanech, Murat Hasani, Ľuboš Fajčák, Milan Cútt, Martin Opatovský, Viliam Čacho, Peter Hurtaj, Peter Čížek, Tomáš Ferenc, Peter Dunaj, Matúš Chrenko, Tomáš Banovský, František Koky, Andrej Kmeč, Martin Drotár, Tomáš Stríž.
Výsledky HK Dukla v sezóne 2010/2011
Peter Brendza
