Nakoľko 4. regionálny letný zraz turistov (RLZT) v Remetských Hámroch bol zrušený, členovia najstaršieho michalovského Klubu slovenských turistov (KST) Turista si v rámci svojho jubilejného 30. zrazu, ktorý mal byť súčasťou 4. RLZT naplánovali náhradný program.
Stretli sa pomerne v hojnom počte (80 % členov), ba aj zo päť nových záujemcov o tento aktívny pobyt v prírode v obci Vinné, učupenej pod ruinami rovnomenného hradu postaveného v druhej polovici 13. storočia. V súčasnosti sa nachádza vo vojenských lesoch, no napriek tomu je zatiaľ verejnosti prístupný, ba vedú k nemu aj značkované turistické chodníky. V už hore uvedenej obci stojí ešte za zmienku pôvodne neskoro renesančný kaštieľ zhruba z polovice 17. storočia, na ktorom sa koncom 20. storočia robila komplexná obnova. Pohodlná chôdza miernym stúpaním v príjemnom chládku okolitého lesa lemujúceho cestu, ich doviedla k známemu rekreačnému stredisku na úpätí Šútovej (319 m n. m.) a Marečkovej ( 401 m n. m.) Vinianskemu jazeru prebúdzajúcemu sa s prvými stanmi k tohtoročnej letnej sezóne.
Ďalšie kroky už mierne strmším terénom, najprv po žltej, ďalej po zelenej turistickej značke a sú pri ruinách sakrálnej stavby v horskom masíve Senderov – Sv. Ondrej s nádhernými výhľadmi na západnú časť Zemplínskej šíravy s priam pod nohami nachádzajúcim sa rekreačným strediskom Lúč (Hôrka), či z oparu vystupujúce 40 tisícové mesto Michalovce. Kostolík postavili eremiti (pustovníci), niekedy v 11. – 12. storočí, ako rustikálnu (sedliacku) stavbu, ktorá zanikla v 15. storočí. Krátky prudký výstup na vrchol Senderova (309, 7 m n. m.), bohužiaľ plný vegetácie, teda bez výhľadov a ide sa ďalej, smerom na rekreačnú oblasť „slovenského mora“ Medvediu horu. Ešte malý výšľap na vyhliadku tesne nad chatami s fascinujúcim panoramatickým pohľadom na vodnú plochu, minutie dvoch divokých skládok odpadu priamo na turistickom značkovanom chodníku medzi chatami a sú na Salaši, turistická známka č. 246 (www.turisticke-znamky.sk) v cieli tohto pekného nenáročného podujatia.
Aj napriek tomu, že v závere jari sa už teplota „nespodzivane“ vyšplhala až na úctyhodných 32 ºC, v tieni lesa sa všetci prítomní cítili úplne pohodovo. (ah)