Po Igorovi Žofčákovi sa do MFK Zemplín Michalovce vracia aj druhý odchovanec, ktorý odišiel z materského klubu ešte ako násťročný. Miroslav Božok sa síce v roku 2013 vrátil, no po dvanástich mesiacoch opäť zamieril za hranice Slovenska. Medzitým sa môže popýšiť tým, že s Ružomberkom v roku 2006 získal double, no a v lanskej sezóne ako kapitán priviedol Gdyniu k zisku poľského pohára. Skúsenosťami z najvyššej súťaže a takisto aj zo zahraničia ošľahaný Miroslav Božok sa teraz chystá všetko vrátiť materskému klubu. Spolu so svojim kamarátom Igorom Žofčákom chce michalovský futbal minimálne udržať na pozíciách z minulej sezóny. O tom, no aj o ďalších témach, je náš rozhovor s 32-ročným navrátilcom do michalovského MFK Zemplín.
Posledných tri a pol roka ste pôsobili u našich severných susedov. Najskôr ste hrávali za Gornik Leczna, potom za Arka Gdyniu. Prečo ste sa rozhodli pre návrat do Michaloviec?
„Bolo to spoločné rozhodnutie aj s rodinou. Chceli sme sa vrátiť domov. Ešte v minulých mesiacoch sa mi ozval športový riaditeľ MFK Zemplín Marek Zahorčák s ponukou, či by som sa nechcel vrátiť do materského klubu. Následne som rozprával aj s trénerom Šoltisom či Igorom Žofčákom. Všetci ma presviedčali, aby som sa vrátil a práve oni traja môžu za to, že som sa rozhodol kývnuť na ponuku michalovského vedenia.“
Boli aj iné ponuky?
„Michalovce sa ozvali v predstihu. Pán Zahorčák sa dozvedel, že chcem z Poľska odísť a preto ma oslovil s ponukou. Dal som mu slovo, že keď sa vrátim na Slovensko, tak jedine do Michaloviec. Aj preto som iné ponuky ani neriešil, bol som totiž dohodnutý s materským klubom.“
Oproti roku 2013 kedy ste tu pôsobili, sa kolektív úplne zmenil. Našli ste tu nejakú tvár z tohto obdobia?
„Jediný, čo tu vtedy bol je brankár Matúš Kira. To ale patrí k futbalu. V Michalovciach nastala poriadna obmena, vsadilo sa na mladíkov, čo sa im aj vyplatilo postupom do najvyššej súťaže. Kolektív, čo som tu našiel teraz, je oproti tomu predchádzajúcemu síce možno mladší, no o to pracovitejší a ja verím, že spoločnými silami budeme dosahovať výsledky, aké sme si predsavzali.“
Aké sú vaše osobné ciele pri návrate do Michaloviec a aké sú ciele družstva?
„Čo sa týka mojich osobných cieľov, chcem pomôcť tímu k dobrým výsledkom. Na ciele družstva sa skôr treba opýtať trénera či vedenia klubu. Čo sa týka mňa, určite chcem, aby sme nehrali o záchranu a aby sme sa tak pohybovali v pokojných vodách tabuľky. Keď budeme hrať v kľude a bez psychického bremena, určite prídu aj výsledky.“
Fortuna liga mení formát. V tejto sezóne sa po základnej časti súťaž rozdelí na prvú a druhú šestku. Poškuľujete aj po prvej šestke, ktorá by znamenala už v marci stratu strachu boja o záchranu?
„Uvidíme, aké budú výsledky. Teraz mi je ešte momentálne ťažko hodnotiť, či máme na prvú šestku, alebo nie. Uvidíme podľa toho, ako sa nám bude dariť. Možno v polovici základnej časti budeme môcť povedať, či na to máme, alebo nie.“
Igor Žofčák sa vrátil minulú sezónu vo veľkom štýle a aj jeho zásluhou dosiahlo družstvo solídne ôsme miesto a postup do semifinále Slovnaft Cupu. Plánujete podobný návrat?
„Každý určite plánuje prísť vo veľkom štýle. Za seba môžem povedať, že spravím všetko preto, aby som tímu čo najviac pomohol.“
Zavážilo pri vašom príchode aj to, že Igor Žofčák je už tu?
„Určite! Igor je veľmi pozitívna osoba, je s ním veselo a dokáže mi spríjemniť deň.“
