Počas roka 2017 si michalovský futbal pripomína 105. výročie svojho vzniku. Nebude teda od veci pripomenúť si v niekoľkých článkoch jeho doterajšiu existenciu. Články od redaktora Jána Čúrneho sme prinášali aj v roku storočnice, v roku 2012 a keďže boli obľúbené, opakujeme ich znovu. V treťom článku sme sa zamerali na osemdesiate roky minulého storočia, ktoré môžeme nazvať z hľadiska michalovského futbalu ako veľmi úspešné.
Na zápasy Michalovčanov prichádzalo aj 3000 divákov
Legendárne Vankovičove bomby
Futbalové mužstvo, ktoré hrávalo za Michalovce v druhej polovici osemdesiatych rokov, by sa v súčasnosti bez problémov pohybovalo v strede fortunaligovej tabuľky. Tak toto tvrdia starší fanúšikovia michalovského futbalu o hráčskej partii, ktorá sa v Michalovciach sformovala predviac ako štvrťstoročím. V sezóne 1987/88 A-mužstvo TJ Zemplín Vihorlat Michalovce skončilo vo veľmi kvalitnej prvej Slovenskej národnej futbalovej lige (vo vtedajšom Československu to bola druhá najvyššia súťaž) na vynikajúcom štvrtom mieste. Pritom počas väčšiny súťažného ročníka bolo na druhej priečke, hneď za slávnym Slovanom Bratislava. Družstvo vtedy trénovali Fridrich Bliščák a Jozef Pižňarský. Hlavnou postavou tímu bol výnimočný kanonier Vladimír Vankovič, ktorého delovky poriadne strašili brankárov.
Televízny prenos s komentárom Karola Poláka
Na skvelý michalovský kolektív sa dokonca prišli pozrieť kamery Československej televízie. V októbri 1987 snímali v priamom prenose domáci zápas Michalovčanov s bratislavským Slovanom, ktorý komentoval legendárny Karol Polák. Hoci Zemplínčania vtedy podľahli svojmu súperovi 0:2, išlo o veľkú športovú udalosť. Michalovskí hráči si na kamery zvykali ťažšie. Mali trému, čo možno ovplyvnilo aj ich výkon v tomto stretnutí. Predsa len, vtedy ešte nebolo ani zďaleka toľko médií ako v súčasnosti. V radoch účastníkov súťaže pôsobili známi tréneri. Žilinu viedol veľmi známy český kouč Karel Bruckner, v Hurbanove trénoval Dušan Radolský, v Senici odvádzal kvalitné služby Fridrich Hutta.
Absolútny rekordér
Dirigentom michalovského kolektívu bol perfektný stredopoliar Jozef Žarnay. Rodák z Pušoviec pri Prešove nielenže tvoril hru, ale popritom aj úspešne zakončoval gólové príležitosti. Do centra Zemplína prišiel po základnej vojenskej službe v českých Sušiciach (v roku 1981). Na východné Slovensko ho zlanáril Ján Varga, s ktorým vojenčil. Spolu potom odohrali v michalovskom drese viacero vydarených sezón. Futbalisti z tejto generácie strávili v Michalovciach veľa rokov. Absolútnym rekordérom je niekdajší defenzívny pilier Michal Varga. Pri Laborci odohral dovedna 280 majstrovských súbojov, čo je najviac spomedzi všetkých michalovských futbalistov. Ďalšími veľkými oporami mužstva boli Peter Geroč, Ľubomír Čižmár, Michal Vasiľ, Vojtech Juraško a ďalší. Základy úspešného kolektívu vytvoril legendárny tréner Štefan Nadzam. V roku 1987, teda hneď po postupe do I. SNFL však zamieril do Trebišova. V tom čase mal už v Michalovciach odtrénovaných veľa sezón, a tak chcel zmeniť prostredie.
Po hodoch bolenie brucha
Michalovce vyhrávali doma i vonku. Na jednotlivé duely prišli aj tri tisícky divákov. Z úspešného kolektívu však po sezóne odišli skúsení futbalisti. Obranca Radek Sasák zamieril do ZŤS Košice, ďalší bek Štefan Varga sa vrátil do rodného Prešova. Aktívnu činnosť ukončil Jozef Porvaz. Najväčšou stratou bol však odchod Vladimíra Vankoviča, ktorého si vyhliadol práve Slovan Bratislava. Aj preto v ročníku 1988/89 už srdce Zemplína hralo iba o záchranu. Obsadilo dvanáste miesto a rovnaké umiestnenie si vybojovalo aj v roku 1990. Herné trápenie vyvrcholilo o rok neskôr. ŠK Zemplín skončil predposledný a po štyroch rokoch vypadol zo súťaže. Po zmene politického systému mal aj veľké ekonomické problémy, ktoré výrazne ovplyvňovali kvalitu hráčskeho kádra. O tom si ale povieme už nabudúce...
