files/g6epibozi5ymgi2t.jpg
Michalovce| Dukla Michalovce| Iuventa Michalovce| 1 BK MI| MFK Zemplín| ZOS Michalovce| Rimkat| TV Zemplín| CK Bomex
Noviny Zemplína
Hľadanie poďľa názvu
, meniny má , zajtra

Hokej je jeho celým životom, stále má chuť pracovať

Okúsil hokejový život hráča aj trénera. Zasvätenec tomuto športu Ján Haluška nedávno oslávil šesťdesiate narodeniny. Aj v týchto dňoch ostáva pri ňom. Pôsobí ako tréner v HK Mládež Michalovce, kde mu už prešlo rukami stovky chlapcov či dievčat. Aké boli jeho začiatky a aké sú spomienky na najkrajšie hokejové výhry?

Koketoval aj s futbalom

Rodený Prešovčan tak ako každý malý chlapec pričuchoval k športu na ulici. Najskôr víťazil futbal, v ktorom bol dokonca pri žiakoch majstrom Slovenska. Neskôr ale zvíťazili korčule a hokejka. „Ako malých nás každého ťahalo k športu. Na sídlisku sme v lete hrali futbal, v zime hokej. Najskôr som sa venoval futbalu. Zhodou okolností tréner, čo nás trénoval futbal, bol aj pri hokeji a raz sa ma spýtal, či by som to neskúsil aj na korčuliach. A vidíte, hokeju som ostal verný až doteraz,“ smeje sa Ján Haluška, ktorý okrúhlu šesťdesiatku oslávil 14. októbra.

V premiére zaknihoval hetrik

Keď už bol šport vybraný, hľadal sa optimálny post. Pre živého chlapca je samozrejme najideálnejší útok. „Ja som ani nič iné neriešil. Chcel som dávať góly, nie im zabraňovať,“ neprechádzala dobrá nálada Jána Halušku, ktorý následne pokračuje. „A kedy som si definitívne povedal, že budem hokejista? Bolo to asi, keď som mal dvanásť rokov. Vtedy som odohral prvý zápas v Žiline, kedy som strelil tri góly a ešte som na dva prihral. Vtedy som už vedel, že budem hokejista.“ Dravý útočník postupne prešiel v Prešove všetkými kategóriami, až sa dostal do mužského celku. „Bola to iná doba. Vtedy, keď sme prišli do prvého tímu, boli sme mladí, ktorí mali viacero povinností. Nedalo sa hneď hrať v prvej formácii, všetko má svoju postupnosť. Ako mladíci sme si museli prejsť všetkým. Teraz je to trošku inak. Niektorí chlapci vyjdú z juniorky a už si myslia, že budú hrať prvé husle. Vtedy to tak nebolo. Všetko malo svoju postupnosť,“ už trošku s vážnejším hlasom dodáva Ján Haluška.

Zahral si aj Winter Classic

Po dvoch rokoch v drese materského Prešova následne prišla na rad vojenčina. Tú si odkrútil v metropole Zemplína a Michalovce sa mu postupne dostali do srdca. „V michalovskej Dukle som odohral dve sezóny, v ktorých sa nám darilo. Vtedy bol ešte otvorený štadión, takže viem, ako sa cítia chlapci v NHL, keď hrajú teraz takzvané Winter Classic,“ opäť s dávkou humoru podotýka Ján Haluška, ktorý pridáva aj vtipnú spomienku. „Keď sme hrali proti Popradu, tak jeho hráči prišli v klasických dresoch a vôbec neboli zvyknutí na otvorený štadión. Čo sa pamätám, prišli s dvoma päťkami, jedna hrala na ľade, druhá sa zohrievala v kabíne. My sme boli na to zvyknutí, tak sme hrali v plnom tempe. Bolo nám to prakticky jedno,“ smeje sa nedávny oslávenec.

Hrával s Tomkom, Křemenom aj Pucherovcami

Okrem dvoch „vojenských“ rokov zasvätil Ján Haluška celú hráčku kariéru materskému Prešovu. V jeho drese odohral šestnásť sezón. „Boli vydarené, aj menej vydarené. Čo si pamätám najviac, bola to moja prvá sezóna medzi mužmi, v ktorej som nastrieľal tuším, že 36 gólov,“ hrdo poznamenáva Ján Haluška, ktorý mal za spoluhráčov viaceré známe mená slovenského hokeja. „Z tých starších sú to kolegovia tréneri, ako Anton Tomko, Peter Křemen, Vlado Klinga, Jozef Škrak, Dušan Kapusta, krátko som dokonca hral aj s bratmi Pucherovcami,“ sypal z rukáva známe hokejové mená Ján Haluška.

V Michalovciach už viac ako dvadsať rokov

Po skončení aktívnej činnosti ostal Ján Haluška pri svojom milovanom športe. Dal sa na trénerské remeslo. Najskôr začínal v Prešov, po dvoch rokoch prišla opäť ponuka z Michaloviec. „Neviem, aký tu bol vtedy čas, či bol dopyt po tréneroch, no ponuka pánov Bubenka a Kločanku ma veľmi potešila a milo prekvapila. Bol som rád, že si na mňa spomenuli práve v meste, kde som vojenčil. Prišiel som tu ako 38-ročný a zostal som dodnes,“ uviedol Ján Haluška, ktorý v Michalovciach postupne prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami a chvíľu pôsobil aj v áčku, kde bol asistentom Jána Selveka, Jána Čontofalského či Štefana „Pištu“ Tótha. „Rok som dokonca bol hlavným trénerom,“ opäť hrdo podotkol Ján Haluška.

Na jednom zraze s Petrom Šťastným

A ktorí Michalovčania prešli cez jeho ruky? „Bolo ich fakt dosť. Minčák, Banovský, Fajčák, Boltun, Huňady, Braňo Štefan či Lacko Sabol,“ spomína mená michalovských hráčov, ktorí hrávali aj hrajú za Duklu. Michalovčania však v minulosti mali problém preraziť do veľkého hokeja. S reprezentáciou koketovali iba máloktorí. „Vtedy bola taká doba. Keď sa pozrieme na to dnes, HK Mládež má prakticky v každej kategórii jedného hráča. Je to výsledok systematickej roboty nás všetkých v klube, čiže trénerov od prípravky až po juniorku a dorast. Vtedy sa bolo ťažké dostať do reprezentácie. Ja som v nej bol ako osemnásťročný, ešte v Československej. Bol som na zraze v Příbrame, kde bola aj dvadsiatka, v ktorej vtedy hviezdil Peter Šťastný.“

Keď dostali „desiatku“, bolo dobre

Mládež trénuje už vyše dvadsať rokov. Môže teda porovnávať, čo chýba terajším hráčom, aby dosiahli podobné výsledky ako ich predchodcovia. „Rozdiel je v tom, že deti pred pätnástimi, či šestnástimi rokmi mali prirodzený talent. Hokej hrávali všade, za bytovkou, na ceste. Teraz, keď si pozriete ihriská, deti na nich nevidno. Vtedy bol oveľa väčší záujem. Teraz je situácia taká, že každú jednu veci treba dieťa učiť. Problém je v tom, že každý by chcel hneď hrávať možno aj v Amerike. Nikto však nechce preto urobiť niečo naviac. Niekedy to tak nebolo. Všetci sme sa chceli zlepšovať. Je to neporovnateľné,“ konštatuje čerstvý šesťdesiatnik, ktorého tešia aj výsledky michalovskej mládeže. „Keď sa pamätám niekoľko rokov dozadu, žiaci hrali s Košicami a keď sme dostali iba „desiatku“, bolo dobre. Teraz je situácia taká, že porážame tímy ako Prešov či Košice. Aj preto môžem povedať, že naša mládež každým rokom napreduje.“

Na nový štadión sa teší

Tréner telom aj dušou si ani neuvedomuje, že už má šesť krížikov na chrbte. „Neustále pracujeme s mladými deťmi, mladými trénermi, tak si ani neuvedomujem, že mám toľko rokov. Mne osobne sa s mladými ľuďmi pracuje veľmi dobre. Táto práca má stále napĺňa a stále verím, že sa dá dosiahnúť viac,“ smeje sa Ján Haluška. Toho teší, že nového šatu sa dožije aj michalovský zimák. „Mohli to byť aj skôr, no vďaka aj zato,“ uviedol Haluška a na záver dodal. „Teším sa z toho a určite nie som sám. Momentálne je to pre nás utrpenie každodenne dochádzať. Nezávidím deťom, nezávidím rodičom. Sú veľmi ochotní. Momentálne máme čiastočné výsledky výborné a ja verím, že keď budeme hrať už v Michalovciach, prídu ešte lepšie.“

Kto je Ján Haluška?

Narodil sa 14. októbra 1957 v Prešove, kde aj začínal s hokejom. Postupne prešiel všetkými hráčskymi kategóriami, až sa dostal ako osemnásťročný do prvého tímu mužov. Po dvoch sezónach odišiel na základnú vojenskú službu do Michaloviec. Po jej skončení sa znova vrátil do Prešova, kde odohral 16 sezón, v niektorých bol dokonca kapitánom tímu. Po skončení hráčskej kariéry sa dal na trénerskú. Začal v Prešove, po dvoch rokoch prišiel do Michaloviec, kde trénuje už 22 rokov. Postupne prešiel všetkými žiackymi kategóriami, niekoľkokrát bol aj pri prvom tíme mužov, či už ako asistent, alebo hlavný tréner.

Peter Brendza




Uverejnené: 27.10.2017 15:56:38 files/mono6o54znw2p6rn.jpg
Práca v Michalovciach
Práca Michalovce
Reklama
files/vkppqjvkfnwv56pv.jpg
Súťaž
tipovanie
Anketa
Miniaplikace
Pracovné ponuky
tipovanie
Reklama
files/uquxsqw5na5c4muz.jpg
Facebook
Kontakt
+421 917 203 776
redakcia@novinyzemplina.sk

Ivana Krásku 781/21
07101 Michalovce
Návštevnosť
TOPlist
©2012 Noviny Zemplína
Generované redakčným CMS systémom HEMERA spoločnosti NIKA PRESS s.r.o.