Šesť získaných bodov z dvanástich možných. Taká je bilancia futbalistov MFK Zemplín Michalovce v závere jesennej časti. Zverenci trénera Antona Šoltisa po reprezentačnej pauze pookriali. Vyhrali v Zlatých Moravciach (1:0) a následne dosiahli tri remízy 1:1, doma s Trenčínom a Ružomberkom, a na záver aj u poslednej Senice. Jesennú časť tak končia s dvadsiatimi bodmi na svojom konte, čo je o jeden viac ako mali vlani.
Bez potrestaného Božoka
Tréner Anton Šoltis mal pred posledným zápasom jesene starosti so zložením zostavy. K dlhodobým maródom Kirovi, Sviarčinskému, Šostákovi či Matičovi sa pridal aj Martin Kolesár, ktorý chýbal kvôli vysokým teplotám a zranenie nedovolilo nastúpiť ani kapitánovi Igorovi Žofčákovi. Navyše, keď sa dokopy dal Miroslav Božok, prišlo rozhodnutie disciplinárky, ktorá mu kvôli konfliktu s Brazílčanom Mateusom po zápase v Zlatých Moravciach predbežne pozastavila činnosť. „Bolo toho naozaj dosť,“ rozhovoril sa tréner Anton Šoltis, ktorého rozhodnutie disciplinárnej komisie zaskočilo. „Neviem, čo si o tom mám myslieť. Cez týždeň disciplinárna komisia vydala predbežné opatrenie o tom, že nemôže nastúpiť. Zaujímavé je, že týždeň predtým v domácich zápasoch s Trenčínom a Ružomberkom hrať mohol, no bol na PN kvôli zraneniu po incidente s Mateusom. Keď sa dal dokopy a mohol hrať, prišlo toto predbežné opatrenie... Tomu dosť nechápem, prečo je to tak. Hráča jeho kvalít by som v Senici určite privítal, už bez tak preto, že sme mali problémy so zraneniami,“ dodáva ešte k Božokovej neúčasti tréner MFK Zemplín Michalovce.
Anton Šoltis mal v Senici starosti so zraneniami
Spravodlivé vyústenie
Božokova neúčasť ešte viac zvýraznila vrásky na čele trénera Šoltisa. Ten musel poriadne plátať, aby sa mu vykryštalizovala základná zostava. Navyše, počas zápas v Senici opäť musel dvakrát striedať vynútene. Už v polovici prvého polčasu prišiel o Milana Šimčáka, polčas odohral stopér Carillo. „Už toho bolo naozaj dosť a vzhľadom na tieto okolnosti som aj rád, že jesenná časť skončila,“ podotýka michalovský lodivod, ktorý sa následne pustil do hodnotenia duelu na Záhorí. V ňom Michalovčania doťahovali náskok súpera, ktorý viedol od 24. minúty po krásnej strele Medvedeva. O vyrovnanie sa postaral krátko po uplynutí hodiny hry Stanislav Danko. „Cez všetky okolnosti, ktoré nás postrehli si myslím, že je získaný bod spravodlivý. Pred zápasom sme síce išli za víťazstvom, no aj remíza po takomto priebehu je dobrá. Chlapci si ju za bojovnosť v druhom polčase zaslúžili. Vstup do zápasu sme mali výborný. Šancu mal Sulley, následne dobre mieril aj Koscelník. Potom sa súper osmelil a hralo sa medzi šestnástkami. Na to ročné obdobie si myslím, že sa hral dobrý futbal. Diváci mohli vidieť dostatok šancí na oboch stranách. Za tých okolností, za ktorých sme dohrávali, že hráči hrali aj na iných postoch, na ktorých sú zvyknutí, sme so získaným bodom spokojní.“
Spokojnosť!
Aj keď sa to zhruba pred vyše mesiacom zdalo ako málo reálne, Michalovčania ukončili jesennú časť najlepším bodovým zápisom, odkedy sú v najvyššej súťaži. Môže za to hlavne výborný záver jesene, kde v štyroch kolách neprehrali ani raz a zaknihovali šesť bodov za výhru v Zlatých Moravciach a tri remízy 1:1. Na svojom konte tak majú po jeseni dvadsať bodov, čo je o päť viac ako v premiérovej sezóne medzi slovenskou elitou a o jeden viac ako vlani (po ukončení jesennej časti v minulej sezóne mali Michalovčania na svojom konte 22 bodov, potom ale prišlo odpočítanie troch bodov za výhru s Myjavou, ktorá sa zo súťaže odhlásila). „Ten záver jesene sme si takto nejako predstavovali. Ešte stále si však myslím, že sme mohli mať o dva body viac a bolo by to pre nás ešte veselšie. Mrzí hlavne domáci zápas s Trenčínom, kde sme nevyužili viacero dobrých gólových šancí. Po prehre v Prešove sme si niečo s chlapcami povedali a som rád, že si to pripustili k srdcu. Apelovali sme na nich, aby sme mali záver jesene lepší, čo sa nám aj podarilo. Bolo vidno, že v tých posledných štyroch zápasoch dali do toho srdce a bolo to vidno aj v tréningovom procese. Takto sa nám bude zimovať určite lepšie,“ poznamenal Anton Šoltis a na margo jesenného deviateho miesta dodáva. „Je to asi obraz reality. Samozrejme, tých bodov mohlo byť aj viac. Rešpektujeme aj tých dvadsať, ktoré sme získali. S ich ziskom vládne spokojnosť, podobne aj s umiestnením.“
Peter Brendza
